V pondelok sa v krematóriu v Kremničke pri Banskej Bystrici konala posledná rozlúčka s Jánom Ľuptákom, niekdajším podpredsedom parlamentu a výraznou postavou slovenskej politickej scény deväťdesiatych rokov.
Jeho smrť prišla potichu, bez predchádzajúcich medializovaných informácií o zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Až niekoľko dní po jeho úmrtí sa ukázalo, že dlhé roky zápasil s ťažkou chorobou, o ktorej neinformoval ani najbližšie okolie. Svoje utrpenie niesol v tichosti, bez verejného súcitu či pozornosti. Informuje Nový čas.
Súkromie uprednostnil pred súcitom
Aj keď sa istý čas zdržiaval v rodnej obci Šiatorská Bukovinka, kde si zrekonštruoval starý dom, susedia netušili, že bývalý politik čelí vážnej diagnóze. Svoj zdravotný stav si prísne strážil, nezveril sa ani tým, ktorí ho denne vídavali.
V deň pohrebu sa však jeho ticho skončilo. So zosnulým sa prišla rozlúčiť zhruba stovka ľudí – príbuzní, známi, priatelia a bývalí členovia jeho niekdajšej strany, Združenia robotníkov Slovenska (ZRS).
Manželka i deti mu boli oporou až do konca
Najbližšia rodina nechýbala – pri truhle stála manželka Alžbeta, ktorá mu bola po boku vyše polstoročia. Spolu s ňou prežívali smútočné chvíle ich dvaja synovia Andrej a Ján a tiež štyri vnúčatá – Ivan, Andrej, Alžbeta a Katarína.
Atmosféra bola dôstojná, no zároveň poznačená istým sklamaním z absencie politických partnerov, s ktorými Ľupták v minulosti spolupracoval.
Chýbali tí, s ktorými držal moc
Pozornosť pútala najmä neprítomnosť dvoch významných predstaviteľov niekdajšej politickej garnitúry – Vladimíra Mečiara a Jána Slotu.
Tí s Ľuptákom v roku 1994 vytvorili trojkoalíciu, ktorá mala silnú mocenskú pozíciu a formovala politický vývoj Slovenska v danom období. Napriek tomu sa ani jeden z nich pohrebu nezúčastnil, čo viacerí vnímali ako neúctu.
„Nezúčastnil som sa,“ odpovedal Ján Slota redakcii a zložil telefón.
Prítomní bývalí spolustraníci priznali, že čakali vyššiu účasť a kriticky poznamenali, že dnes sa už na pohreby významných ľudí často zabúda.
Miestna komunita si ho uctila
Zatiaľ čo politické špičky absentovali, obyvatelia Šiatorskej Bukovinky na niekdajšieho politika nezabudli. Na pohreb dorazil súčasný starosta Peter Badinka, a bývalý starosta Ján Badinka osobne zabezpečil dopravu skupiny obyvateľov, ktorí si chceli vzdať úctu rodákovi.
Práve vďaka Ľuptákovej iniciatíve sa v obci vybudoval dom smútku, kultúrny dom i ďalšie verejné budovy. V smútočných slovách zaznelo, že sa aktívne podieľal na urbanistickom rozvoji dediny a bol autorom viacerých projektov, ktoré zlepšili život miestnych obyvateľov.
Muž, za ktorým zostali stavby aj spomienky
Jeho rukami prešlo množstvo realizácií – od bytoviek cez škôlky až po obchody. Tieto budovy budú podľa rečníkov aj naďalej pripomínať, že tam žil človek, ktorý nezostal len pri slovách, ale veľa urobil pre svoju komunitu. Hoci posledné roky trávil mimo politického života, jeho odkaz v obci aj medzi najbližšími pretrváva. Jeho smrť ukončila jednu výraznú etapu slovenských dejín – no zároveň pripomenula, ako rýchlo sa na niekdajších hráčov zabúda.
