Polárna žiara patrí k najúchvatnejším prírodným javom, aké môže ľudské oko uzrieť. Tanečné závoje svetla na oblohe fascinujú ľudí celé stáročia a aj dnes spájajú vedu, fotografiu i záujem verejnosti. Ako vznikajú tieto svetelné úkazy, čo všetko o nich vieme a aké tajomstvá ešte skrývajú?
Aurory sú svetelné úkazy, ktoré sa objavujú v blízkosti zemských pólov. Na severnej pologuli nesú názov aurora borealis (severná žiara), zatiaľ čo na južnej aurora australis (južná žiara). Ich zvlnené závoje a farebné „záclony“ svetla vznikajú v dôsledku činnosti Slnka. Nabité častice zo slnečných búrok cestujú obrovské vzdialenosti a časť z nich sa dostane do zemského magnetického poľa. Tam sú „vtiahnuté“ smerom k pólom a pri zrážkach s atómami v atmosfére spôsobujú svetelné efekty.
Astronóm Tom Kerss z Kráľovského observatória v Greenwichi vysvetľuje: „Ide o proces nazývaný excitácia – podobá sa tomu, keď zahrejete plyn a ten začne svietiť.“
Spodná hranica aurory sa zvyčajne nachádza približne 130 kilometrov nad povrchom Zeme, no horná časť môže siahať až do výšok tisícok kilometrov. Tvar a pohyb svetelných pásov sú pritom ovplyvňované siločiarami zemského magnetického poľa.
Farby polárnej žiary závisia od plynov, ktoré sa nachádzajú v atmosfére:
- Zelená je typická pre kyslík.
- Fialová, ružová alebo modrá vznikajú vďaka dusíku.
- Jasná červená sa objavuje pri vysokohorskej interakcii kyslíka so slnečnými časticami – najčastejšie pri veľmi silnej aurorálnej aktivite.
Aurory na Zemi i na iných planétach
Aurora nie je výsadou Zeme. Tam, kde sa spája atmosféra s magnetickým poľom, môže vzniknúť tento jav aj inde vo vesmíre. Vedci zaznamenali aurory na Jupitere, Saturne, Uráne a Neptúne.
Na Marse, ktorý nemá globálne magnetické pole, sa aurory objavujú odlišne – sú rozptýlenejšie a častejšie.
Aurory a slnečná aktivita
Slnečné erupcie
Obrovské výbuchy na povrchu Slnka uvoľňujú prúdy nabitých častíc. Tie putujú dva dni vesmírom a po príchode k Zemi môžu spôsobiť výraznú polárnu aktivitu.
Geomagnetické búrky
Najsilnejšie aurory prichádzajú po tzv. koronálnych hmotových výronoch – mohutných výbuchoch plazmy, ktorá putuje k Zemi rýchlosťou okolo 3 miliónov kilometrov za hodinu. Po ich náraze na magnetické pole planéty vznikajú geomagnetické búrky, ktoré dokážu vyvolať nezabudnuteľné svetelné predstavenie.
Slnko má 11-ročný cyklus aktivity – posledné maximum nastalo v roku 2014 a ďalšie sa očakáva v polovici 20. rokov tohto storočia.
Ako fotografovať polárnu žiaru
Monika Deviat, víťazka súťaže Astronomy Photographer of the Year 2023 v kategórii aurory, radí:
- Pripravte si viaceré lokality a sledujte oblohu tam, kde sú čisté podmienky.
- Nespoliehajte sa na oči – v tme pracujú hlavne tyčinky, nie čapíky, takže farby vnímame slabšie. Fotoaparát však zachytí aj odtiene, ktoré ľudské oko nevidí.
- Počítajte s počasím – vietor, sneh či dážď sú častými prekážkami, preto je ochota cestovať za „oknom“ jasnej oblohy veľkou výhodou.
- Hľadajte zaujímavé prostredie – kompozícia so stromami, horami či vodou dodáva snímke výnimočnosť.
Kuriózne je, že Deviat začínala ako fotografka koncertov heavy metalových kapiel, no postupne sa presunula od hlučných pódií k tichej oblohe plnej svetla.
Aurora je nádherný prírodný jav, v ktorom sa spája sila Slnka, magnetizmus Zeme a krása nočnej oblohy. Každé jej zobrazenie je jedinečné – či už ho sledujeme voľným okom, skúmame vedecky, alebo zachytávame objektívom fotoaparátu.
