Vo verejnom priestore čoraz častejšie vidíme politikov, ktorí sa neprezentujú len slovami, ale aj svojím telom. Zdá sa, že éra oblekov a diplomatických úsmevov ustupuje do úzadia a nastupuje obdobie, v ktorom sa ukazuje sila, kondícia a odhodlanie – najlepšie zachytené v zábere z posilňovne.
Tento trend dnes zosobňuje nový poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý po augustových voľbách zaplavil svoje sociálne siete zábermi z tréningov. Na videách udiera do boxovacieho vreca, dvíha činky a robí zhyby – nie ako súkromná záľuba, ale ako premyslený prvok verejného imidžu.
Podľa mediálneho odborníka profesora Jacka Wasilewského z Varšavskej univerzity nie je tento jav náhodný. „Keď vidíme človeka s vypracovaným telom, podvedome v ňom cítime ochrancu,“ vysvetľuje. „Po tisícročia to bolo v ľudskej evolúcii prirodzené – silní jedinci zabezpečovali bezpečie ostatným.“
Politici si túto symboliku dobre uvedomujú. V čase neistoty a spoločenskej úzkosti môže líder, ktorý vyžaruje fyzickú silu, pôsobiť ako pevný bod v chaose. „Je to iluzórny, ale veľmi účinný pocit stability,“ dodáva Wasilewski pre portál Euronews.
Od ringu po rokovaciu sálu
Zosobnením tejto stratégie nie je len Nawrocki. História politiky pozná množstvo lídrov, ktorí využívali šport na posilnenie svojej autority. Vladimir Putin predvádzal judo, Barack Obama si získaval sympatie basketbalom.
Bývalý boxer Vitali Kličko vedie Kyjev, Imran Khan, niekdajší kriketista, stál na čele Pakistanu, a George Weah, exfutbalista PSG, bol prezidentom Libérie. Na západnom pobreží USA sa o podobný prepojený imidž postaral Arnold Schwarzenegger, ktorého cesta od kulturistiky k politike je ikonická.
V Poľsku môžeme spomenúť Szymona Ziółkowského, olympijského šampióna v hode kladivom, či Witolada Baňku, bývalého šprintéra a ministra športu. Všetci ukázali, že telesná pripravenosť a politická kariéra sa môžu navzájom posilňovať.
Silák verzus tímový hráč
Zaujímavé porovnanie ponúka pohľad na dvoch poľských politikov. Premiér Donald Tusk, oddaný futbalový fanúšik, si rád zahral s deťmi alebo priateľmi na ihrisku. No podľa Wasilewského „Tuskovo futbalové hranie pôsobilo ako forma zábavy, nie ako prejav sily. Je to priateľské, komunitné, no nie mocenské gesto.“
Oproti tomu Nawrockiho boxovanie má úplne iný náboj. „Box je symbolom odvahy, schopnosti prijímať údery a bojovať – to sú vlastnosti, ktoré ľudia s vodcami prirodzene spájajú,“ vysvetľuje profesor.
Dodáva, že „šport v olympijskej tradícii vyrástol zo zručností bojovníkov – box to zrkadlí priamo, zatiaľ čo moderné disciplíny ako golf či pólo tento pôvodný symbolizmus stratili.“
Politik ako bojovník
Podľa Wasilewského sa zmenila aj kultúra samotnej politiky. Kedysi ju ovládali aristokrati s uhladeným prejavom, dnes sa obracia k masám a používa „popkulúrny jazyk, niekedy agresívny či urážlivý“. Obraz lídra ako „bojovníka, ktorý si nenechá nič páčiť“ má pre voličov hlboký význam.
Ak kedysi moc symbolizoval elegantný frak, dnes ho možno nahradila športová mikina a spotené rukavice. V ére sociálnych sietí sa fyzická sila stáva politickou metaforou – a možno aj jednou z nových požiadaviek na moderného vodcu.
