Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka stretnutie prezidentov ukázalo, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny. Zdôraznil, že aj keď sa samit skončil bez dohody, je dobré, že k stretnutiu došlo.
„Obaja prezidenti dali najavo, že vojna na Ukrajine je geopolitickou záležitosťou. Preto je dôležité, že sa prezidenti dvoch svetových veľmocí stretli a že ich stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére. Samit dal svetu dôležité odkazy,“ podotkol minister vnútra.
Šutaj Eštok zároveň pripomenul, že jeden samit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine. „Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a rozprávať sa, ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k samitu na Aljaške došlo,“ dodal.
V priebehu schôdze prezidentov však prebiehal boje na oboch frontoch. Ruská armáda v noci na sobotu vypustila do útokov na ciele na Ukrajine 85 dronov typu Šáhid a návnadových dronov a jednu balistickú raketu Iskander-M. Ukrajinské vzdušné sily špecifikovali, že ruské drony a raketa mierili na frontové oblasti v Doneckej, Sumskej, Černihivskej a Dnepropetrovskej oblasti na severe, východe a juhovýchode Ukrajiny.
Ukrajinské jednotky protivzdušnej obrany tvrdia, že počas noci zostrelili a vyradili z boja 61 kamikadze dronov a ich rôzne návnadové verzie. Ruský generálny štáb uviedol, že zachytil a zničil 29 ukrajinských dronov letiacich nad ruskými regiónmi, vrátane desiatich nad Rostovskou oblasťou a deviatich nad Stavropoľským krajom.
Svet je bezpečnejší ako včera
Podľa predsedu koaličnej SNS Andreja Danka je schôdza Trumpa a Putina príležitosťou pre mier na Ukrajine. Podľa SNS Európa nemôže zostať „bokom“ pri ďalších diplomatických rokovaniach. „Ideálnym by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska,“ dodala SNS.
Najsilnejšia opozičná strana, Progresívne Slovensko, tvrdí, že „podľa nateraz známych výstupov rokovanie prezidentov USA a Ruska neprinieslo žiadne konkrétne kroky k skorému ukončeniu ruskej agresie“.
„Nepodarilo sa dosiahnuť ani len prímerie, čo je opakovaným dôkazom nezáujmu Vladimira Putina o mier. Ani po tak ústretovom kroku, akým bolo jeho prijatie prezidentom Trumpom na pôde USA, Putin nič nemení na svojom odhodlaní pokračovať vo vojne. Z tohto dôvodu by svoj ústretový prístup k Rusku mali zmeniť USA. V opačnom prípade sa ich úsilie dostáva do slepej uličky. Putin chce naďalej vojnu a chce aj zásadnú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe. Jediné, čo na neho môže platiť, je jednota Európy a USA a maximálna podpora Ukrajiny, “ tvrdí Ivan Korčok na sociálnej sieti.
Premiér Maďarska Viktor Orbán konštatoval na sociálnej sieti, že svet je dnes bezpečnejším miestom ako včera. Podľa portálu hirado.hu sa maďarský premiér pozitívne vyjadril k historickému stretnutiu a vyjadril nádej, že by sa mohla začať nová éra vo vzťahu medzi oboma svetovými mocnosťami.
„Roky sme sledovali, ako dve najväčšie jadrové mocnosti rozbíjajú rámec svojej spolupráce a posielajú si navzájom odkazy. Tomu je teraz koniec. Svet je dnes bezpečnejším miestom ako včera,“ napísal premiér a dodal: „Nech nikdy nemáme horší víkend!“
Bezpečnostné záruky pre trvalý mier
Britský premiér Keir Starmer v sobotu ocenil „úsilie“ prezidenta Trumpa, ktoré „nás približuje“ k ukončeniu vojny na Ukrajine. Upozornil súčasne, že nasledujúcim krokom musia byť ďalšie diskusie s účasťou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informovala agentúra AFP. Britský premiér vo vyhlásení zdôraznil, že o „ceste k mieru na Ukrajine sa nedá rozhodnúť“ bez Zelenského.
Republikánsky senátor Lindsey Graham v reakcii na summit pripustil, že ak sa uskutoční trojstranné stretnutie Trumpa, Putina a Zelenského, vojna na Ukrajine by sa mohla skončiť ešte pred Vianocami. Graham na sociálnej sieti uviedol, že najväčším úspechom stretnutia na Aljaške bolo Trumpovo vyhlásenie, že Putin s takýmto stretnutím súhlasil.
„Ak sa toto stretnutie neuskutoční, myslím si, že prezident Trump sa môže postarať o to, aby to malo vážne následky pre Putina i tých, ktorí kupujú od neho ropu a plyn,“ pokračoval Graham. Kremeľ však po stretnutí na Aljaške vyhlásil, že nedošlo k žiadnej dohode o trojstrannom summite.
K summitu na Aljaške a konzultáciám európskych lídrov, ktoré sa v nadväznosti konali, sa v sobotu vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, pričom vyzval na udržiavanie „tlaku“ na Moskvu a pripomenul aj jej „sklon nedodržiavať svoje vlastné záväzky“.
Macron ubezpečil, že sa so svojimi kolegami zhodol v názore, že tento tlak je nutné „vyvíjať, kým bude pokračovať agresívna vojna (Ruska) a kým nebude uzavretý pevný a trvalý mier rešpektujúci práva Ukrajiny“. Podľa Emmanuela Macrona „trvalý mier musia sprevádzať neochvejné bezpečnostné záruky“ – práve v tejto súvislosti spomenul, že Rusko často nedodržiava ani záväzky, ku ktorým sa zaviazalo z vlastnej vôle.
Moskva nemôže mať právo veta
Európski lídri v sobotu po summite vyhlásili, že sú „pripravení pokračovať v tlaku“ na Rusko prostredníctvom sankcií. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Budeme naďalej posilňovať sankcie a širšie ekonomické opatrenia s cieľom vyvíjať tlak na ruskú vojnovú ekonomiku, kým nenastane spravodlivý a trvalý mier,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré podpísali okrem iných predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz či britský premiér Keir Starmer.
„Moskva nemôže mať právo veta“ v otázke, či Ukrajina vstúpi do Európskej únie alebo NATO, zdôraznili európski lídri vo svojom vyhlásení. Uviedli tiež, že sú „pripravení pracovať… na trojstrannom summite s európskou podporou“, ktorého by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
