Politológ a vysokoškolský učiteľ Jan Eichler vo svojom komentári, uverejnenom na portáli lidovky.cz, analyzuje návrat prezidenta USA a jeho vplyv na svetovú bezpečnostnú stratégiu. Eichler zdôrazňuje najmä zameranie na vojnu na Ukrajine, ktorú vedie Ruská federácia a označuje ju za nelegálnu.
Jan Eichler napísal komentár, ktorý bol uverejnený na portáli lidovky.cz. V ňom píše, že celý svet s veľkým prekvapením sleduje návrat prezidenta USA. To sa týka najmä bezpečnostnej stratégie, pričom najväčšia pozornosť sa sústreďuje na osud vojny, ktorú na Ukrajine vedie Ruská federácia. Všetkým nám je však jasné, že ide o vojnu, ktorá je nelegálna. Všetci zároveň vieme, že išlo o ruskú reakciu na pokračujúce rozširovanie Severoatlantickej aliancie smerom k ruským hraniciam.
Súčasná situácia je analyzovaná z rôznych perspektív. V rámci prebiehajúcej diskusie je preto dôležité pripomenúť, že voči procesu expanzie NATO sa už dávno objavili silné námietky aj v samotných Spojených štátoch, pričom autormi týchto námietok neboli žiadni neznámi jednotlivci alebo pochybní autori.
Na začiatku roku 1997 sa k expanzii NATO veľmi kriticky vyjadril William Perry, ktorý v roku 1957 získal na univerzite v Pensylvánii titul PhD. v oblasti matematiky. O štyridsať rokov neskôr už bol vo svojom treťom roku pôsobenia ako minister obrany v administratíve Billa Clintona, 42. prezidenta USA. V rozhovore pre známy denník Washington Post uviedol, že proces expanzie NATO vyvoláva v Rusku značné obavy, ktoré sú v tejto krajine široko zdieľané.
Podľa jeho názoru to bolo zosilnené predovšetkým tým, že nikto v USA nebral ruské obavy do úvahy a rokovania s touto krajinou prebiehali, akoby išlo o štát tretej kategórie. Na konci svojho rozhovoru minister upozornil, že ak bude proces expanzie pokračovať, svet čakajú „dosť ťažké časy“. Len o mesiac neskôr vyjadril svoje obavy George Kennan, dlhoročná autorita medzi americkými diplomatmi, historikmi a politickými analytikmi, autor mnohých celosvetovo uznávaných monografií a článkov.
Okrem toho bol aj autorom prvého systémového vymedzenia pojmu „studená vojna“ a predpovedal aj jej výsledok – rozhodujúci sú domáci front a víťazí ten systém, ktorý dokáže naplniť ideály, na ktorých je založený. V článku pre denník The New York Times otvorene uviedol, že expanzia NATO do postsovietskeho priestoru bola osudovou chybou a varoval, že to povedie k ďalšej militarizácii a nárastu medzinárodného napätia. Tým len potvrdil svoju konzistentnosť, pretože už v roku 1949 odmietal samotnú myšlienku vytvorenia NATO.
Červená línia
Varovné stanoviská vyjadril aj William Burns, ktorý v roku 2008, ako veľvyslanec USA v Moskve, vypracoval dôležitú analýzu pre vtedajšiu ministerku zahraničia Condoleezzu Riceovú. V tejto analýze sa zaoberal otázkou možného prijatia Ukrajiny do NATO a zdôraznil, že ide o najvýraznejšiu červenú líniu nielen pre Vladimíra Putina, ale aj pre všetky moskovské elity, vrátane tých, ktorí mali k Putinovi kritický postoj. Uviedol, že všetci, s ktorými sa rozprával, to považovali za priamu hrozbu pre strategické záujmy Ruska. O niekoľko rokov neskôr, už ako riaditeľ CIA, varoval, že ďalší posun NATO smerom k ruským hraniciam vytvoril podmienky pre ruské zasahovanie do situácie na Kryme a vo východnej Ukrajine. Rovnako to platí aj pre názory, ktoré dlhodobo prezentuje Fiona Hillová, odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť. Dlhodobo sa zameriava na Rusko a jeho postavenie vo svete a pracovala aj v prvej administratíve Donalda Trumpa.
Na začiatku roku 2022 táto analytička upozornila, že vojenské napätie medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou dosiahlo takú úroveň, že Putin by mohol zvažovať preemptívny, teda predstihujúci vojenský zásah. Tento termín často používal vtedajší americký prezident George Bush mladší na prelome rokov 2002 a 2003, keď tvrdil, že nemôže čakať, kým iracký diktátor Saddám Husajn dokončí svoj program vývoja zbraní hromadného ničenia, a preto musia USA zasiahnuť ako prvé.
Ukrajina už istým spôsobom patrí do NATO
Na slová Fiony Hillovej nadviazal známy „provokatér“, John Mearsheimer, profesor na chicagskej univerzite. Uviedol, že vojenská spolupráca medzi USA, Veľkou Britániou a Ukrajinou dosiahla už v roku 2021 takú vysokú úroveň, že Ukrajina sa v podstate stala novým členským štátom NATO.
Dôležité je dodať, že autor tohto komentáru nijakým spôsobom neospravedlňuje vojnu na Ukrajine. Takýmto spôsobom chcel len docieliť to, aby si čitatelia uvedomili rozdiel medzi súčasnou a bývalou americkou administratívou.
