Ruský letecký úrad Rosaviacija v noci na štvrtok informoval, že podľa údajov leteckej spoločnosti bol na palube havarovaného stroja aj Prigožin. Okrem neho bol na zozname cestujúcich i spoluzakladateľ vagnerovcov, Prigožinova „pravá ruka“, Dmitrij Utkin.
Lietadlo typu Embraer Legacy 600 smerovalo z Moskvy do Petrohradu, kde majú sídlo Prigožinove firmy, keď sa v stredu zrútilo nad Tverskou oblasťou na západe Ruska.
V nedeľňajšom vyhlásení Sledkomu sa však nepíše nič o možnej príčine pádu lietadla.
Prigožin (62) zomrel dva mesiace po tom, čo sa spolu so svojimi bojovníkmi vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu, čo ruský prezident Vladimir Putin vtedy označil za „zradu“. Jeho krátka približne jednodňová vzbura predstavovala doposiaľ najväčšiu výzvu pre 23-ročnú vládu Putina, pripomína AP.
Kremeľ nakoniec uzavrel s Prigožinom dohodu o ukončení vzbury, na základe ktorej neboli proti nemu vznesené nijaké obvinenia a ostal na slobode. Keďže k incidentu prišlo presne dva mesiace po vzbure, objavili sa špekulácie, že by do nehody lietadla s Prigožinom mohol byť zapojený aj samotný Kremeľ. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov to však v piatok odmietol s tým, že je to „absolútna lož“. Zároveň nehodu lietadla označil za „tragickú udalosť“.
Po páde lietadla spustil vyšetrovanie súvisiace s porušením pravidiel leteckej dopravy.
Prigožin vlani v septembri oficiálne uviedol, že v roku 2014 založil ruskú súkromnú polovojenskú organizáciu Vagnerovu skupinu. Zároveň potvrdil prítomnosť tejto skupiny v krajinách Latinskej Ameriky a Afriky. Dovtedy prepojenia na ňu oficiálne popieral. Vagnerovci pritom bojovali po boku regulárnej ruskej armády aj na Ukrajine, uvádza denník The Guardian.
