Vláda poľského premiéra Donalda Tuska na konci roka definitívne odsúhlasila vybudovanie Centrálneho komunikačného uzla (CPK), kde má tridsaťpäť kilometrov od Varšavy vzniknúť obrie letisko spojené s diaľnicou aj vysokorýchlostnou železnicou.
Poľsko má ďalší obrovský zámer, ktorým chce prekonať väčšinu krajín strednej Európy. Vláda Donalda Tuska totiž dala na konci roka definitívnu zelenú najväčšiemu dopravnému projektu strednej Európy, píše deník.cz. Do ôsmich rokov sa má tridsaťpäť kilometrov na západ od poľského hlavného mesta otvoriť jedno z najväčších letísk na kontinente, ktoré bude navyše napojené na sieť rýchlostných tratí, ktorá má do tej doby spojiť najväčšie poľské mestá.
Kvôli letisku sa tiež dovtedy rozšíria diaľnica medzi Lodžou a Varšavou na šesť pruhov. Základná sieť diaľnic a rýchlostných ciest je v Poľsku, na rozdiel od Slovenska, po dvadsiatich rokoch plynulej rýchlej výstavby takmer hotová. Letisko s dopravnou križovatkou nazývajú Poliaci Centrálny komunikačný uzol (CPK). „Je nielen investíciou do budúcnosti dopravy v Poľsku, ale aj šancou na civilizačný skok. Naším cieľom je vytvoriť jedno z najlepších letísk na svete, ktoré bude integrovať leteckú, železničnú a cestnú dopravu a poskytne nové možnosti rozvoja pre celú krajinu,“ uviedol námestník ministra infraštruktúry a splnomocnenec vlády pre výstavbu CPK Maciej Lasek.
Investície za 30 miliárd eur
Jedná sa o po všetkých stránkach obriu investíciu. Rozpočet letiska a dopravných terminálov železnice a autobusov je asi 30 miliárd eur. Veľká časť peňazí má ísť z prostriedkov Európskej únie. Kapacita letiska má byť pri otvorení 32 miliónov pasažierov, pre predstavu asi polovica kapacity letiska vo Frankfurte nad Mohanom. Pripravené sú pozemky a plány na ďalšie rozšírenie.
Ďalšie desiatky miliárd majú ísť na urýchlenie výstavby vysokorýchlostných tratí do Varšavy, Lodže, Poznane a Vroclavu aj na spomínané rozšírenie diaľnice medzi Varšavou a Lodžou.
Spółka #CPK uzupełniła w Mazowieckim Urzędzie Wojewódzkim wniosek o wydanie Decyzji Lokalizacyjnej dla Lotniska CPK ✈️🛫
Do wniosku została załączona aktualna lista działek kupionych w ramach Programu Dobrowolnych Nabyć #PDN.
Wydania decyzji spodziewamy się już wkrótce.… pic.twitter.com/VuQXDCvhwy
— Centralny Port Komunikacyjny (@CPK_PL) December 16, 2024
Železničný uzol by mal byť využitý aj na regionálnu vlakovú dopravu a tiež na prepravu nákladov, čo má obmedziť kamiónovú dopravu okolo Varšavy, ktorá dnes neúnosne zaťažuje hlavné trasy z poľskej metropoly. Centrálny komunikačný uzol je tiež súčasťou plánu nazvaného Poľsko za 100 minút, podľa ktorého sa má dať dostať z Varšavy do ktoréhokoľvek väčšieho mesta Poľska za necelé dve hodiny.
Varšavčania vidia zmenu k horšiemu
Program Centrálneho komunikačného uzla, ktorý pripravila už predchádzajúca vláda Práva a spravodlivosti, nebudí len pozitívne reakcie. Nahnevaná je predovšetkým časť obyvateľstva Varšavy, pretože tamojšie Letisko Frédérica Chopina, ktoré je už roky s centrom mesta prepojené rýchlou električkou a veľmi ľahko a rýchlo dostupné, má byť po výstavbe CPK „utlmené“. V minulom roku pritom samo toto letisko obslúžilo 23 miliónov pasažierov a mnohí Varšavčania nevidia výhodu v tom, že by sa mali na o tretinu väčšie CPK trmácať o tridsať kilometrov ďalej.
S utlmením varšavského letiska to však nemusí byť také horúce, podľa predikcie poľského Úradu pre civilné letectvo len samotná Varšava vytvorí do roku 2032 dopyt po 38 miliónoch letoch ročne. Na poľských sociálnych médiách sa preto živo diskutuje o tom, či súčasné varšavské letisko zostane letiskom pre bohatšiu klientelu, zatiaľ čo chudobnejšie Poľky a Poliaci budú nútení jazdiť desiatky kilometrov navyše do nového letiskového hubu.
Obrí deficit
Otázka visí aj nad financovaním. Poľsko napriek prijatiu obrovskej pomoci z európskych fondov rádovo niekoľko desiatok miliárd eur, ktorá bola niekoľko rokov zadržiavaná Bruselom kvôli porušovaniu pravidiel právneho štátu predchádzajúcou vládou Mateusza Morawieckého, je vo veľmi zložitej rozpočtovej situácii.
Poľsko plánovalo na rok 2024 rozpočtový deficit vo výške 164,8 miliardy poľských zlotých, čo predstavuje 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Teda oveľa viac, než má Česko. Vysoký deficit spôsobuje aj masívne zbrojenie, Poľsko vydáva na armádu v pomere k výkonu svojej ekonomiky najviac zo všetkých krajín NATO a to vrátane Spojených štátov amerických, teraz asi 4,7 percenta HDP, v prepočte asi bilión korún ročne.
