Nie každá pomoc má podobu lôžka v zariadení či faktúry od agentúry. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pripravilo zákon, ktorý presúva pozornosť aj k starostlivosti poskytovanej doma a súčasne zavádza jasné pravidlá, komu a za akých okolností má štát na takúto pomoc prispievať.
Návrh počíta s pravidelným mesačným príspevkom v stovkách eur a dotýka sa seniorov, rodín s deťmi aj ľudí s vážnym zdravotným znevýhodnením. Informuje web Pravda.
Podľa materiálov rezortu má ísť o systém, ktorý nahrádza náhodné riešenia presne definovaným nárokom. Príspevok je určený na krytie nákladov starostlivosti o osoby, ktoré sa pre chorobu, úraz alebo vek nevedia samy postarať o bežné úkony. Zákon zároveň ráta s tým, že pomoc nemusí byť výlučne profesionálna a môže ju zabezpečovať aj rodina alebo blízki.
Posúdenie ako vstupná brána k peniazom
Základom celého mechanizmu je odborné posúdenie na úrade práce. Každý žiadateľ musí prejsť hodnotením odkázanosti, ktoré nekončí pri zdravotnej diagnóze. Úrad skúma aj sociálne prostredie, mieru samostatnosti a to, či má osoba v domácnosti niekoho, kto jej vie pomôcť. Výsledkom je posudok, ktorý rozhodne o vzniku nároku aj o jeho rozsahu.
Súčasťou posudzovania je podrobný dotazník, v ktorom človek opisuje, čo zvládne bez pomoci a kde je odkázaný na iných. Metodika vychádza z princípov OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a rovnaký spôsob hodnotenia sa používa aj pri iných formách podpory, napríklad pri kompenzáciách zdravotného postihnutia alebo pri pomoci so zamestnaním.
Za odkázanú osobu sa považuje aj človek, ktorý už o príspevok požiadal a čaká na rozhodnutie, ak sa neskôr v posudku potvrdí, že pomoc inej osoby skutočne potrebuje.
Kto sa do systému zmestí a kto nie
Nárok na príspevok má osoba, ktorá žije na Slovensku, má tu trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne jej to umožňuje medzinárodná zmluva. Podmienkou je vek najmenej tri roky a zároveň nesmie ísť o človeka, ktorý poberá porovnateľný príspevok zo zahraničia. Zákon vylučuje aj prípady, keď sa na tú istú osobu vypláca rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa, či už zo Slovenska alebo zo zahraničia.
Bydlisko sa neurčuje len podľa adresy v občianskom preukaze. Úrady sledujú, kde má človek centrum života, napríklad zamestnanie, lekára, zdravotné poistenie alebo školu, ktorú navštevuje on sám alebo jeho dieťa. Ak sú splnené aspoň dve z týchto väzieb, považuje sa za obyvateľa Slovenska. V osobitných prípadoch sa bydlisko neposudzuje vôbec, napríklad keď zdravotnú starostlivosť hradí Slovensko podľa špeciálnych pravidiel.
Rodina, známi a profesionáli pod jednou strechou zákona
Návrh rozlišuje medzi neformálnou a formálnou starostlivosťou. Neformálna znamená pomoc od rodinného príslušníka alebo známeho, ktorý nie je profesionálnym opatrovateľom. Takýto opatrovateľ musí byť plnoletý, zdravotne spôsobilý a nesmie túto činnosť vykonávať ako podnikanie. Zákon stanovuje, že jedna osoba môže neformálne opatrovať najviac dvoch odkázaných ľudí a naopak, o jedného človeka sa môžu starať najviac traja neformálni opatrovatelia. Ak bolo niekomu v poslednom roku poskytovanie takejto starostlivosti zakázané, opatrovateľom sa stať nemôže.
Neformálna starostlivosť je prípustná aj vtedy, keď odkázaná osoba chodí do školy alebo má krátkodobo zabezpečenú inú pomoc, napríklad počas hospitalizácie alebo pri občasnej opatrovateľskej službe v rozsahu niekoľkých hodín mesačne.
Formálna starostlivosť zahŕňa profesionálne služby a zariadenia. Ide o pobytové zariadenia pre osoby so zdravotným postihnutím, vážnym ochorením či seniorov, ale aj ambulantné služby alebo pomoc poskytovanú priamo v domácnosti. Do tejto kategórie patria aj špecializované služby, ako je preprava, monitorovanie alebo privolanie pomoci, hospicová starostlivosť či domy ošetrovateľskej starostlivosti. Za formálnu sa považuje aj pomoc v domácnosti, vrátane upratovania alebo práce v záhrade, ak ju poskytuje registrovaný sociálny podnik.
Koľko môže mesačne prísť na účet
Výška príspevku sa odvíja od stupňa odkázanosti a od toho, či osoba využíva len formálnu starostlivosť alebo jej kombináciu s neformálnou pomocou. Pri výlučne formálnej starostlivosti dosahuje mesačný príspevok pri prvom stupni odkázanosti 230 eur, pri druhom stupni 460 eur a pri treťom stupni 600 eur.
Ak sa spája neformálna a formálna starostlivosť, systém pracuje s dvoma zložkami. Jedna je pevná suma určená na neformálnu starostlivosť, druhá sa viaže na preukázané výdavky na formálne služby. Celkový mesačný strop pri štvrtom stupni odkázanosti bez nezaopatreného dieťaťa je 830 eur a pri piatom stupni 1 010 eur. Ak ide o nezaopatrené dieťa, maximá sa zvyšujú na 1 030 eur pri štvrtom stupni a na 1 210 eur pri piatom stupni.
Samotná pevná suma na neformálnu starostlivosť je pri štvrtom a piatom stupni odkázanosti stanovená na 740 eur, ak nejde o nezaopatrené dieťa, a na 940 eur, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Kontext, ktorý presahuje paragrafy
Téma starostlivosti o odkázaných ľudí sa v rovnakom čase objavuje aj v širšej verejnej diskusii o zdraví a sociálnych službách. V relácii „Ide o zdravie“ sa napríklad cievna chirurgička MUDr. Lýdia Schillerová zo zdravotníckeho zariadenia Expertmed v Bratislave venovala problematike kŕčových žíl a možnostiam ich liečby. Reláciu odvysielala TV Pravda a pripravil ju Robert Hüttner.
Aj takéto diskusie pripomínajú, že odkázanosť často vzniká postupne a v prepojení zdravotných a sociálnych faktorov. Pripravovaný zákon sa snaží na túto realitu reagovať systémovo.
