Trest prepadnutia majetku, ktorý mal byť jedným zo symbolov boja proti organizovanému zločinu, sa dnes mení na vážnu záťaž pre štátne financie. Odsúdení členovia podsvetia začínajú žiadať náhradu škody a ministerstvo spravodlivosti už v niektorých prípadoch vyplatilo prvé odškodné. Obrat priniesol verdikt Ústavného súdu, ktorý dospel k záveru, že tento druh trestu bol v minulosti ukladaný v rozpore s ústavou.
Podľa súdu sa pri rozhodovaní nedostatočne preverovalo, či celý zhabaný majetok skutočne pochádzal z trestnej činnosti. Automatické konfiškovanie majetku bez detailného dokazovania tak označil za neprípustné. Na túto situáciu upozornila Televízia JOJ a informovala, že niekdajší bossovia podsvetia sa dnes nedomáhajú slobody, ale návratu svojich financií a nehnuteľností.
Medzi tými, ktorým sa už podarilo dosiahnuť prvé výsledky, je aj klientka advokáta Igora Ribára, odsúdená na dvanásť rokov za pôsobenie v zločineckej skupine. Štát jej podľa obhajoby vyplatil časť požadovanej sumy a v ďalšej časti pokračuje súdny spor s rezortom spravodlivosti. Advokát pre médiá vysvetlil, že v prvej fáze bolo uhradených približne tridsať až päťdesiat percent nároku, pričom o zvyšok sa ešte vedie konanie.
Obhajoba zároveň poukazuje na ľudský rozmer prípadu. Po prepadnutí majetku mala jej maloletá dcéra alebo syn prísť o bývanie a v krátkom čase si musel hľadať nové útočisko. Problémom je aj to, že rodinný dom bol predaný v dražbe za sumu, ktorá podľa odsúdených nezodpovedala jeho skutočnej hodnote.
Peniaze pýta aj Piťo
O vrátenie peňazí sa chce usilovať aj bývalý šéf bratislavského podsvetia Juraj Ondrejčák, známy ako Piťo. Väčšina jeho majetku v hodnote približne 900 tisíc eur už bola speňažená v dražbách, späť by sa mu mali vrátiť len pozemky na Donovaloch, ktoré sa predať nestihli. Jeho obhajca Ivan Mojžiš uviedol, že klient je rozhodnutý uplatniť si nárok na odškodnenie a v súčasnosti sa pripravuje vyčíslenie sumy, ktorú bude od štátu požadovať na základe toho, čo mu bude reálne vrátené.
Podľa dostupných informácií má byť podobných žiadostí viac, presné čísla však ministerstvo spravodlivosti nezverejňuje. Hovorkyňa rezortu Barbora Škulová reagovala, že nemožno všeobecne tvrdiť, že každému automaticky vzniká nárok na náhradu. Každý prípad sa podľa nej posudzuje samostatne a individuálne.
