Kondičný tréner Maroš Molnár sa vďaka markizáckej šou Extrémne premeny stal jednou z najvýraznejších tvárí slovenského fitness sveta. Hoci ho diváci vnímajú ako symbol disciplíny a tvrdej práce, s rastúcou popularitou prišla aj daň, ktorú nebolo vidno na prvý pohľad – strata súkromia, vyčerpanie a neustály pracovný kolotoč.
Maroš Molnár dnes patrí medzi najvyťaženejších trénerov na Slovensku a spozná ho takmer každý. Sám však otvorene hovorí, že mediálny úspech mu nepriniesol len uznanie, ale aj výrazné zásahy do osobného života. Informuje o tom portál Nový Čas.
Sláva, ktorú neplánoval
Ako priznáva, do televízneho projektu sa dostal takmer náhodou. „Ani neviem, ako som sa dostal do Extrémnych premien, kde ti neuveriteľne narastie popularita a zároveň stratíš obrovské množstvo súkromia. Čiže niečo za niečo,“ povedal tréner v podcaste Mentální upgrade.
Hoci si váži priazeň fanúšikov, upozorňuje, že neustála pozornosť verejnosti dokáže byť aj vyčerpávajúca. „Na jednej strane je to veľmi milé, ľudia ťa spoznávajú, chcú sa s tebou fotiť. Na druhej strane je to však často strašne únavné, najmä keď neustále pracuješ.“
Pracovný režim bez prestávky
Najväčšou záťažou je podľa Molnára tempo, ktoré si relácia a jeho vlastná práca vyžadujú. Voľný čas sa v jeho kalendári objavuje len zriedka.
„Tento víkend mám napríklad voľný, ale predtým som dva mesiace nemal ani jeden voľný víkend, lebo sme stále natáčali.“
Keď sa natáča, ide podľa jeho slov o nepretržitý režim. „Keď natáčam, tak naozaj nonstop – piatok, sobota, nedeľa. Domov prídem v noci, ale v pondelok ráno už o 5.20 vstávam, mám svojich ľudí, trénujem ich a v piatok idem znova na natáčanie. A takto sa to stále opakuje. Neustále presuny, medzitým si ešte sám šoférujem na natáčania.“
Hľadanie rovnováhy a psychohygiena
Pri takomto tempe je podľa neho nevyhnutné myslieť aj na psychické zdravie. Oddych si však musí cielene plánovať. „Aj preto si tam musím hľadať nejakú psychohygienu – idem sa napríklad bicyklovať, niekde sa v strede cesty zastavím, dám si niečo malé, len aby som si vyčistil hlavu. Je to náročné.“
Tréner,k torý pracuje srdcom
Molnár dlhodobo zdôrazňuje, že svoju prácu nevníma len ako povolanie, ale ako osobné poslanie. Aj preto si uvedomuje, že jeho prístup nemusí každý chápať. „Viem, že v tomto som možno trochu egoista, ale ja by som to nedokázal robiť inak. Nevedel by som trénovať, keby som to nerobil srdcom a keby som zo seba nedával strašne veľa.“
Podľa jeho slov sa to týka aj samotnej televíznej relácie. „Ani Extrémne premeny. To sa jednoducho nedá robiť len preto, že si tréner a dostávaš za to zaplatené.“
Peniaze nie sú všetko
Na záver dodáva, že motivácia ľudí by podľa neho nemala stáť výlučne na finančnej odmene. „Ľudia to často nechápu. Myslia si, že za každú robotu musíš mať zaplatené, ale ja si osobne myslím, že takto život úplne nefunguje.“
Príbeh Maroša Molnára tak ukazuje, že úspech na obrazovkách má aj svoju odvrátenú tvár – a nie každý je ochotný zaplatiť zaň rovnakú cenu.
