Pre väčšinu európskych seniorov nie je dôchodok len „prilepšením“, ale základom ich finančnej istoty. V niektorých krajinách je tento podiel dokonca vyšší ako 80 %. To jasne ukazuje, akú veľkú rolu zohráva štát v živote ľudí po odchode z práce. Práve preto sa dôchodkové systémy dostávajú pod drobnohľad – populácia starne, pracovný trh sa mení a otázka udržania životnej úrovne na dôchodku je čoraz aktuálnejšia.
Rozdiely medzi krajinami sú pritom výrazné. Kým v niektorých štátoch umožňuje dôchodok relatívne pohodlný život, inde ide skôr o prežitie. Európske štatistiky ukazujú, že jednotné riešenie neexistuje a každá krajina si nesie vlastné historické aj ekonomické špecifiká.
Kde sú dôchodky najvyššie a kde najnižšie?
Pri pohľade na priemerné ročné výdavky na starobné dôchodky na jedného poberateľa sa ukazuje obrovské rozpätie. Priemer v EÚ predstavuje približne 16-tisíc eur ročne, no tento údaj zakrýva extrémy. Na jednom konci rebríčka stoja krajiny s veľmi nízkymi sumami, na druhom štáty, kde dôchodcovia dostávajú niekoľkonásobne viac.
Ako uvádza OECD, najvyššie dôchodky majú spravidla severské a ekonomicky silné krajiny. Medzi štáty s nadštandardnými sumami patria napríklad:
- Island: 35 959 €
- Luxembursko: 31 385 €
- Nórsko: viac než 30 000 €
- Dánsko: viac než 30 000 €
- Švédsko: 22 436 €
- Fínsko: 21 085 €
Tieto krajiny sú typicky bohatšie a ich dôchodkové systémy poskytujú starším ľuďom vyššie štátne penzie.
Krajiny s najnižšími dôchodkami:
- Albánsko: 1 648 € ročne
- Turecko: 2 942 €
- Bosna a Hercegovina: 3 041 €
- Srbsko: 3 486 €
- Čierna Hora: 3 962 €
- Bulharsko (EÚ): 3 611 €
Prečo nerozhodujú len eurá a čo to znamená pre Slovensko
Samotná výška dôchodku v eurách však nehovorí celý príbeh. Kľúčovým faktorom je kúpna sila, teda to, koľko si senior za svoj dôchodok reálne môže dovoliť. Ceny bývania, potravín či služieb sa medzi krajinami výrazne líšia, a preto sa používajú prepočty na štandard kúpnej sily. Tento pohľad síce zmenší rozdiely, no úplne ich neodstráni.
Slovensko v tomto porovnaní nevychádza priaznivo. Po prepočte na kúpnu silu patrí medzi krajiny s najnižšími hodnotami v EÚ. Naopak, Rakúsko či niektoré západoeurópske štáty si udržiavajú vysoký štandard aj po zohľadnení cien. Zaujímavým príkladom je Turecko, ktoré má síce nízke dôchodky v eurách, no vďaka nižším životným nákladom sa v prepočte posúva vyššie než viaceré členské štáty únie.
Do celej témy vstupujú aj ďalšie fakty, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov:
- v EÚ je viac než pätina ľudí nad 65 rokov ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením
- ženy poberajú v priemere o viac než štvrtinu nižší dôchodok než muži
- v niektorých krajinách časť žien nedostáva dôchodok vôbec
- hoci dôchodky v mnohých štátoch rastú, tempo a stabilita rastu nie sú rovnaké
Tieto rozdiely naznačujú, že otázka „kde sa žije seniorom najlepšie“ nemá jednoduchú odpoveď a závisí od kombinácie výšky dôchodku, cien a sociálneho systému konkrétnej krajiny.
