„Všetci hovoria, že to oslabí boj proti korupcii, ale táto vláda nie, im ide len o to, aby sa Šutaj Eštok mohol pomstiť úradu, s ktorým prehral súdne spory, aby sa Tibor Gašpar mohol pomstiť Čurillovcom. Sú ochotní ‚znásilniť‘ všetky parlamentné pravidlá,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.
Poslankyňa SaS Mária Kolíková pridala ešte tvrdšie slová: „Ohrozuje to boj s korupciou na Slovensku. Ja hovorím, toto je posledný klinec do rakvy.“
Kritické stanoviská k zmenám prišli aj od generálnej prokuratúry, Európskej komisie či viacerých odborných a mimovládnych organizácií.
Schválený zákon putuje prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, ktorý návrh v minulosti taktiež verejne kritizoval. Bude tak rozhodovať o jeho definitívnom osude.
Prezident už počas víkendu naznačil, že zákon pravdepodobne nepodpíše a vráti ho späť Národnej rade. Ako uviedol, uvažuje o tom „s veľkou pravdepodobnosťou“, keďže chce mať istotu, že prijatie zákona Slovensku nespôsobí komplikácie doma ani na medzinárodnej úrovni.
Zmeny zasiahnu aj proces preskúmania ochrany
Novela prináša úpravy aj v tom, ako sa bude posudzovať oprávnenosť poskytovanej ochrany. Prokurátori aj správne orgány budú musieť priebežne preverovať, či bol podnet oznamovateľa kvalifikovaný a podaný v dobrej viere. Ak by sa ukázalo, že nebol, rozhodnutie o poskytnutí ochrany sa zruší.
Tieto podnety môže po novom iniciovať aj zamestnávateľ oznamovateľa – no iba vtedy, ak bude mať k dispozícii informácie s priamym významom pre posúdenie prípadu.
Čo sa stane od roku 2026
Ak zákon vstúpi do platnosti, 1. januára 2026 zanikne súčasný úrad a na jeho mieste začne fungovať nový. Spolu s ním skončí aj vedenie vrátane súčasnej šéfky Zuzany Dlugošovej.
Mnohí oznamovatelia sa obávajú, že zmeny môžu viesť k oslabeniu ich ochrany a odradiť ľudí od nahlasovania korupcie či inej trestnej činnosti.
