Poslanec Smeru Richard Glück prišiel s nápadom, ako podľa neho obmedziť rastúci počet drobných krádeží a násilného správania týchto páchateľov. Domnieva sa, že zlodejov by bolo vhodné obliecť do búnd s nápisom „Kradol som“ a posielať ich na verejnoprospešné práce priamo v okolí ich bydliska či pri prevádzkach, ktoré vykradli. O tejto myšlienke hovoril v relácii Komentáre dňa na STVR, po ktorej sa jeho výroky rýchlo rozšírili po internete a vyvolali množstvo ironických reakcií.
Glück tak nadviazal na septembrový návrh ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý predstavil reformu umožňujúcu, aby za drobné krádeže dostávali páchatelia namiesto pokút povinné obecné práce. Minister tým chcel pomôcť najmä ľuďom bez finančných prostriedkov, ktorí si pokutu nemôžu dovoliť zaplatiť. Glück však koncept doplnil o prvok verejného zahanbenia, pričom verí, že takýto trest by ľudí od krádeží odradil. Jeho názor však zatiaľ medzi koaličnými kolegami nenašiel podporu, uvádza Denník N.
Poslanec sám v minulosti podporil reformu trestných kódexov, ktorá mala podľa Suska zmierniť prísne tresty a uprednostniť restoratívnu justíciu pred represívnou. Paradoxne práve predstavitelia koalície neskôr odmietali, že by reformy viedli k vyššiemu počtu krádeží, čo však obchodníci či samosprávy spochybňujú.
Zdroj: Facebook/Zomri
Na Glückov návrh zareagovali viacerí politici. Poslanec Smeru Ján Mažgút, známy svojou spoluprácou s Glückom, reagoval s humorom, keď prirovnal kolegov návrh k „vylepšenej“ verzii myšlienky trestať zlodejov verejným označením, avšak jasne nepovedal, či s tým súhlasí. Dušan Tittel z Hlasu myšlienku verejnoprospešných prác podporil, no označenie páchateľov za zlodejov považuje za prehnané – podľa neho by vhodnejší bol miernejší spôsob, ako naznačiť, že ide o ľudí, ktorí sa dopustili priestupku.
Poslanec známy bitkou
Richard Glück, 32-ročný poslanec svojho prvého volebného obdobia, sa už v minulosti dostal do pozornosti médií bitkou s Igorom Matovičom aj kontroverznými vyjadreniami o trestnom práve či histórii Slovenska.
Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko uviedol, že sa v koalícii skutočne diskutuje o rozšírení verejnoprospešných prác, ktoré by pomáhali samosprávam. Sám však považuje návrh s nápisovými bundami za príliš mediálny detail, ktorému netreba venovať pozornosť. Podporuje ale myšlienku, že drobní zlodeji by nemali končiť vo väzbe, aby sa nepreťažoval väzenský systém.
Dubéci: Ide o prejav bezradnosti
Na návrh reagoval aj Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska, podľa ktorého by Slovensko na podobný projekt nemalo pripravené mechanizmy restoratívnej justície. Tvrdí, že chýba personál ako probační úradníci a že celý koncept je skôr prejavom bezradnosti tvárou v tvár rastúcej drobnej kriminalite. Ironicky sa pýtal, z akého materiálu by bundy boli, čím narážal na sporné nákupy ministerstva vnútra.
Odborníci na trestné právo sa k problematike tiež vyjadrili. Profesor Jozef Čentéš považuje povinnú prácu za vhodnú alternatívu väzenia, no Glückov návrh označil za nezlučiteľný so zákonom, pretože by porušoval ľudskú dôstojnosť. Tomáš Strémy z Univerzity Komenského taktiež nespochybňuje alternatívne tresty, no zdôrazňuje, že ak nepostačia, musí nasledovať väzenie. Ako príklad uviedol Rakúsko, kde už vedomie hrozby trestu odstrašuje potenciálnych páchateľov a prispieva k väčšiemu pocitu bezpečia.
Verejná hanba nemá preukázateľný účinok
Strémy upozorňuje, že restoratívna justícia má slúžiť na nápravu a odškodnenie obete, zatiaľ čo retributívna sa sústreďuje na trest. Slovenský systém považuje za nedostatočne rozvinutý a navrhuje inšpiráciu západoeurópskymi krajinami. Ako alternatívu k verejnému pranierovaniu spomína teóriu „reintegrovaného zahanbenia“, ktorá má podporovať návrat páchateľa do spoločnosti a jeho resocializáciu namiesto stigmatizácie.
Bezpečnostný expert Martin Královič návrh odmieta, pretože verejná hanba podľa neho nemá preukázateľný preventívny účinok. Navyše pripomína, že polícia má nedostatok personálu, takže by bola problematická aj kontrola plnenia takýchto trestov. Ironicky navrhuje, aby vláda najprv otestovala nápad na politikoch vinných z korupcie – keby sa ukázalo, že to znižuje rozkrádanie štátnych peňazí, až potom by mal zmysel uvažovať o podobnom prístupe k drobným zlodejom.
Rastúca kriminalita
Obchodníci dlhodobo upozorňujú na rastúce množstvo drobných krádeží sprevádzaných agresivitou, čo v poslednom roku potvrdila aj bratislavská samospráva. Hoci ministri Susko a Šutaj Eštok priznali, že situácia s krádežami je závažná, odmietajú spájať nárast kriminality s reformou Trestného zákona platnou od marca 2024.
Novely pritom znížili tresty aj za ekonomické trestné činy a zvýšili hranicu škody pre kvalifikáciu trestného činu zo 266 na 700 eur. Zrušilo sa aj ustanovenie, podľa ktorého opakovaná krádež pod touto hranicou automaticky predstavovala trestný čin. Obchodníci sa sťažujú, že v dôsledku toho pribúdajú prípady drobných krádeží a páchateľov, ktorí sa neobávajú opakovania skutkov. Ministerstvo vnútra zároveň poukazuje na problém rastúcej recidívy a agresivity páchateľov.
