Slintačka a krívačka už niekoľko dní sužuje slovenských farmárov a poľnohospodárov, pričom ohniská nákazy stále pribúdajú. Naposledy nákazu potvrdili v chove v Plaveckom Štvrtku na Záhorí, v ktorom sa nachádza viac ako 3 000 kusov dobytka. Reagovala vláda včas alebo riziko rozšírenia nákazy podcenila? Máme sa báť zvyšovania cien mäsa a mliečnych výrobkov? A v neposlednom rade, môžu farmári a chovatelia počítať s finančnou kompenzáciou od štátu? Na tieto témy debatoval v relácii Téma s Petrom Bielikom poslanec Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita Alojz Hlina.
Nové ohnisko na Záhorí
Najnovšie ohnisko nákazy bolo identifikované v dánskej firme v Plaveckom Štvrtku, ktorá produkuje 6 % mliečnych výrobkov na Slovensku. V dôsledku toho bude musieť byť zlikvidovaných 3 500 kusov hovädzieho dobytka. Podľa poslanca Národnej rady za SaS Alojza Hlinu mohol byť vírus prenesený veterinárom z Maďarska. „Otázka je, o akú hrubú nezodpovednosť ide. Ak už vedel, že nákaza je v Maďarsku, nemal sa pohybovať medzi ohrozenými oblasťami,“ uviedol Hlina.
Kritika vládnych opatrení
Hlina ostro kritizoval vládu za oneskorené reakcie a nedostatočné opatrenia. Upozornil na fakt, že minister už 6. marca vedel o výskyte nákazy v Maďarsku, no tlačovú konferenciu zvolal až o týždeň neskôr. „Keď minister vie, že mu horí rezort, má konať. Ľudia potrebujú štát na to, aby ich upozorňoval na riziká,“ zdôraznil Hlina a dodal, že Slovensko nemalo ani základné preventívne opatrenia ako dezinfekčné brody na hraniciach. „Maďarsko sa chránilo pred nami, ale my sme nemali nič,“ poznamenal.
Farmári čelia nielen ekonomickým stratám, ale aj emocionálnemu stresu spojenému s likvidáciou zvierat v ochranných zónach, vrátane nenakazených jedincov. Niektorí navrhujú karanténne riešenia namiesto utrácania zdravých zvierat. Hlina však apeluje na rešpektovanie odborných rozhodnutí: „Musíme si uvedomiť, že ochrana celého chovu je prioritou. Rozhodnutia odborníkov treba rešpektovať.“
Problémy s likvidáciou kadáverov
Slovensko má len jednu kafilériu pri Žiline, čo spôsobuje oneskorenie likvidácie uhynutých zvierat. Kadávery sa preto zakopávajú pri Leviciach a hľadajú sa ďalšie vhodné lokality. Hlina upozornil na potrebu zodpovedného výberu miest: „Ak vybrali Levice, verím, že to bolo po dôkladnom geologickom posudku.“ Zároveň varoval pred neuváženými návrhmi zakopávať kadávery na miestach ako Vlčie hory pri Hlohovci.
Zodpovednosť jednotlivcov a štátu
Hlina vyzval farmárov aj verejnosť k maximálnej opatrnosti a dodržiavaniu nariadení: „Robte všetko, čo môžete, aby sme to zvládli. Keď už nevládzete, pridajte ešte viac.“ Kritizoval však aj nedostatok jasných pokynov zo strany štátu a chýbajúcu koordináciu opatrení. „Keď nezvládneme túto situáciu, parametricky zmeníme celé slovenské poľnohospodárstvo,“ varoval.
Budúcnosť slovenského poľnohospodárstva
Epidémia slintačky a krívačky je vážnym testom pre slovenské poľnohospodárstvo i verejnú správu. Ako Hlina zdôraznil: „Toto nie je len problém farmárov – je to problém celého hospodárstva.“ Vláda aj jednotlivci musia podľa neho konať rázne a koordinovane, aby zabránili ďalšiemu šíreniu vírusu a minimalizovali škody na slovenskom chove hospodárskych zvierat.
