Nechýbal tlačidlový telefón ako symbol jeho neutíchajúcej potreby byť v kontakte a riešiť biznis aj v čase moderných smartfónov. Baterka, ktorú mal Vareha vždy pri sebe, pripravený skontrolovať svoje hospodárstvo kedykoľvek počas noci. V neposlednom rade pribudol k rakve energetický nápoj, ktorým odrážal svoj hyperaktívny životný štýl a energiu, ktorou bol povestný.
Zronená Varehova družka Daniela pred pár dňami uviedla, že Miki mal na zozname ešte množstvo plánov, ktoré chcel spraviť a nič nenasvedčovalo tomu, že osud bude rýchlejší a neumožní mu ich naplniť. „Nikomu neubližoval, mali ho tu ľudia radi,“ dodáva Daniela.
Verne stála po jeho boku
Pre justíciu však bol odsúdeným podvodníkom, ktorý fiktívnymi obchodmi s „euroočkami“ a lykožrútmi pripravil štát o rekordných 58 miliónov eur. Do histórie sa zapísal ako konateľ neuveriteľných 77 firiem, ktoré medzi sebou realizovali miliónové transakcie s bizarným tovarom, ako sú zmienené štepné púčiky jabloní.
Daniela, ktorá pri Varehovi verne stála aj počas jeho deväťročného výkonu trestu, je presvedčená, že kľúč k tragédii podľa nej tkvie v minulosti. Pre Nový Čas prezradila, že kým pred uväznením bol Mikuláš zdravým mužom, z väzenia sa v roku 2019 vrátil ako kardiologický pacient.
„On bol zdravý človek keď ho zobrali,“ povzdychla si sťažka. „Hneď sme išli ku kardiológovi, lebo on prišiel aj s tabletkami domov. Potom kardiológ povedal, že to sú veľmi silné tabletky, že on by také ani nemal užívať. Tam vo väznici mu ich naordinovali a tam mu zničili srdce,“ stojí si za svojím Daniela.
Rozlúčili sa s ním salvou
Duchovný rozmer štvrtkovej rozlúčky zabezpečil reformovaný farár, ktorý sa nebál pomenovať rozporuplnosť Varehovho života. Vo svojej kázni využil paralelu s biblickou postavou colníka Zacheja – človeka, na ktorého sa spoločnosť pozerala cez prsty kvôli jeho majetku a povolaniu, no ktorý dostal šancu na vykúpenie.
„Nikto z nás nemá právo hodiť kameňom,“ zaznelo v dome smútku ako memento pre všetkých, ktorí by chceli zosnulého súdiť bez sebareflexie.
Po obrade v dome smútku sa smútočný sprievod presunul na miestny cintorín. Rozlúčku podčiarkli salvy miestnych poľovníkov, čím definitívne uzavreli kapitolu muža, ktorý sa z malého vinohradníka vypracoval na jednu z najznámejších postáv. Aj keď vlastnil majetok, na sklonku života netúžil po luxuse a žil skromne.
