K Vianociam patria aj rôzne sladké pochutiny na stole, ktoré speváčka vždy s láskou pripravovala. Mária si počas pečenia vždy spomenula na starého otca.
Predvianočné obdobie sa u populárnej speváčky Márie Čírovej nesú hlavne v pracovnom duchu až do posledného okamihu.
Už po dvanástykrát, spolu s manželom Marošom Kachútom a takmer 50-členným tímom, vycestuje na koncertné turné po celom Slovensku.
Dohadujú sa, kedy odzdobovať
Na neúspech sa Mária nemôže sťažovať, veď po lístky na niektoré koncerty sa len tak zaprášilo behom hodiny, povedala pre Pravdu.
„Som za to nesmierne vďačná. Každý rok idem do toho s takou malou dušičkou a pokorou, pýtam sa seba, či budú chcieť ešte ľudia prísť? A tento rok sa nám deväť koncertov vypredalo hodiny. Idú mi normálne slzy do očí teraz, keď o tom hovorím, lebo nie je to samozrejmosť.“
Koncertnú šnúru ťahala až do 19. decembra. Napriek tomu, že sa pri vystupovaní musí opakovane naladiť na vianočnú atmosféru, paradoxne priznáva, že jej Vianoce vôbec „nelezú“ na nervy.
„Keby som mohla, mala by som stromček a dekorácie aj pol roka. U nás doma sa často ešte vo februári dohadujeme, kedy dať dole výzdobu. Myslím si, že za to môže aj atmosféra na vianočných koncertoch. Je taká autentická a krásna, že ma vždy znova a znova nabije energiou. A počas našich domácich Vianoc sa potom veľa času trávi spomínaním. Prezeráme fotky, rozoberáme zážitky a pocity. Ani tento rok to nebude inak,“ povedala so smiechom.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spomienky na starého otca
K Vianociam patria aj rôzne sladké pochutiny na stole, ktoré speváčka vždy s láskou pripravovala. Mária si počas pečenia vždy spomenula na starého otca, píšu Netky.
„Môj dedko, z otcovej strany, bol fantastický kuchár a pekár a každoročne som k nemu chodila pred Vianocami a piekli sme spolu bobaľky a robili oblátky. Táto spomienka je taká silná, keďže už nie je medzi nami, že som si normálne domov kúpila oblátkovač a s deťmi vyrábame naše vlastné oblátky. Zatiaľ nie sú také dobré ako tie dedkove, ale tak, všetko chce prax a trpezlivosť,“ spomína s úsmevom.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
