Začiatkom augusta podal obvinený bývalý inštruktor žiadosť o podmienečné prepustenie. Ako sme o pár dní neskôr informovali, Mestský súd Bratislava I napokon rozhodol, že zvyšok trestu strávi Šeparnev v domácom väzení.
„Súd pri odsúdenom poukazuje na to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin, z ktorého bol uznaný právoplatne vinným, tento trestný čin oľutoval,“ povedal sudca.
Aktívny život napriek hendikepu
Po dlhých súdnych ťahaniciach tak odznel verdikt, ktorý Mišku rozhodne nepotešil a zároveň jej nevráti plnohodnotný život. Ako však prezradila pre Plus 1 deň, nevzdáva sa a má ambíciu reprezentovať Slovensko na prvých Majstrovstvách sveta žien v parahokeji.
„K hokeju mám blízko a aj celá moja rodina,“ dodala s nadšením. Po ročnom tréningu na ľade je už teraz jasné, že sa Miška nevzdáva a dáva do boja maximum. Na šport nezanevrela, iba futbal, ktorému sa venovala dlhé roky, vymenila za hokej. Popritom sa venuje aj cvičeniu.
„Jasné – posilku, fitko – všetko treba,“ hovorí s úsmevom. „Cvičím biceps, triceps a takéto základy, takisto výtlaky a medzi lopatkové svaly,“ ozrejmila svoj plán tréningov.
Veľká bojovníčka má aj ďalšiu métu, ktorú chce dosiahnuť. „Mám v pláne ísť študovať,“ prezrádza. Musí však vyriešiť neľahkú situáciu. „Momentálne sa rieši, aby som tam vlastne ako zdravotne znevýhodnená vôbec mohla ísť. Chcela by som študovať športový manažment, no škola to nemá pre takých, ako sme my, prispôsobené,“ povzdychla si Miška.
Rozsudok ju neteší
Aktuálne sa nezaoberá štúdiom a ani nepracuje, naplno ju totiž zamestnáva šampionát. Energiu jej dodávajú okrem športu aj blízki.
„Venujem sa môjmu krstniatku a neteri. Moja neter bude mať dva mesiace a krstňa má rok a pol,“ hovorí s hrdosťou. Veľká bojovníčka napriek hendikepu hľadá v živote pozitíva. „Rada s nimi trávim čas,“ vyslovila na margo chvíľ s členmi rodiny.
Nedávny rozsudok, ktorý umožnil bývalému inštruktorovi si odpykať zvyšok trestu v domácom prostredí, ale kadetku neteší. „Rozsudok ma nepotešil, myslím si, že to nie je dostatočný trest oproti tomu, čo mám ja,“ hovorí s ľútosťou. „Mám sťažený život, to určite, ale budem sa snažiť ho žiť čo najlepšie, ako viem,“ dodáva.
S pedagógom neudržuje kontakt a ani to neplánuje meniť. „Nechcem sa už pozerať dozadu. Je to určite ťažké, hlavne skrz tie bolesti,“ pokračuje. Miška hlavu nevešia a snaží sa hľadieť do budúcnosti, problémy jej však spôsobuje bežný presun.
„Celkovo život na vozíku na Slovensku je strašne bariérový, všetko je bariérové. Ono sa to ani nedá predstaviť, pokiaľ neskončíte na vozíku,“ uzavrela.
