Každoročne na jar a jeseň posúvame hodiny o jednu hodinu. Pre mnohých ľudí ide o rutinu, no stále väčšia časť populácie na tieto zmeny reaguje negatívne. Nové štúdie naznačujú, že pravidelné posúvanie času môže mať vážne dôsledky na naše zdravie.
Vedci zo Stanford Medicine skúmali dopady troch časových modelov – trvalého štandardného času, trvalého letného času a sezónneho presúvania hodín – na cirkadiánne rytmy, teda vnútorné biologické hodiny tela, ktoré ovplyvňujú spánok, metabolizmus či imunitný systém. Ich výsledky publikované 15. septembra v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences ukazujú, že pravidelné posúvanie hodín je z hľadiska zdravia najmenej vhodné.
Ranné svetlo vs. večerné svetlo
„Zostať buď pri štandardnom, alebo letnom čase je určite lepšie než sa dvakrát do roka presúvať,“ vysvetľuje Jamie Zeitzer, profesor psychiatrie a behaviorálnych vied a hlavný autor štúdie. Podľa jeho tímu trvalý štandardný čas prináša najväčšie zdravotné benefity, pretože poskytuje viac ranného svetla, ktoré zlepšuje synchronizáciu cirkadiánnych rytmov. Píše portál Pravda.
Matematické modelovanie ukázalo, že trvalý štandardný čas by mohol ročne predísť približne 300 000 mozgovým príhodám a zabránil by obezite u 2,6 milióna ľudí. Trvalý letný čas dosahuje približne dve tretiny týchto benefitov, pričom pre ranné typy ľudí, tzv. „škovránky“, môže byť vhodnejší práve letný čas, ktorý ich cyklus priblíži k 24 hodinám.
Sezónne posúvanie ako zdravotné riziko
Zmeny času ovplyvňujú množstvo procesov v tele. „Čím viac svetla dostanete v nesprávny čas, tým slabšie fungujú cirkadiánne hodiny. Imunitný systém aj energia potom nepracujú optimálne,“ vysvetľuje Zeitzer. Tento nesúlad môže viesť k vyššiemu riziku infarktov, mozgových príhod, obezity a dokonca aj smrteľných dopravných nehôd.
Diskusia o ideálnom čase
Rozhodnutie, ktorý čas zvoliť, nie je jednoduché. Zástancovia trvalého letného času argumentujú, že viac svetla večer umožňuje lepšie trávenie voľného času, šetrí energiu a môže znižovať kriminalitu. Historické pokusy, napríklad experiment v USA v roku 1974, však ukázali, že letný čas bol nepopulárny – deti chodili do školy potme a projekt bol zrušený do roka.
Naopak, odborné organizácie ako Americká akadémia spánkovej medicíny či National Sleep Foundation podporujú trvalý štandardný čas, pretože ranné svetlo podľa nich podporuje zdravie a správnu synchronizáciu biologických rytmov. „Dáta, ktoré máme, podporujú predovšetkým ranné svetlo,“ dodáva Zeitzer.
Faktory, ktoré model nezohľadnil
Vedci upozorňujú, že model predpokladal ideálne svetelné návyky – spánok od 22:00 do 7:00, pobyt vonku pred a po práci, a umelé osvetlenie v interiéri medzi 9:00 a 17:00 a po západe slnka. V realite však ľudia trávia vonku menej ako 5 % dňa, najmä v mestských oblastiach. Počasie, geografická poloha či individuálne správanie môžu výsledky ovplyvniť, a preto štúdia nepredstavuje konečný verdikt.
Striedanie času je vlastne len otázkou toho, ako sa hodiny zhodujú s východom a západom slnka. Žiadna časová politika nezmení množstvo denného svetla, ktoré Zem poskytuje. „S tým nič neurobíme, to je vec Slnka a polohy Zeme,“ uzatvára Zeitzer.
