Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že inflácia na Slovensku konečne stráca dych, realita bežných domácností zostáva zložitejšia. Koncom roka 2025 sa medziročný rast cien ustálil na úrovni 3,7 %, čo je najnižšia hodnota v rámci celého roka.
Tento údaj sa zopakoval viackrát počas roka, čo naznačuje určitú stabilizáciu. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že ide skôr o dočasné spomalenie než o definitívny obrat. Ceny služieb, energií či niektorých nápojov totiž pokračujú v raste a vytvárajú tlak na rodinné rozpočty.
Z pohľadu každodenného života je dôležité vnímať infláciu širšie než len cez percentá. Jej dôsledky sa prejavujú aj v tom, ako rýchlo strácajú hodnotu úspory, ako sa vyvíjajú mzdy či aké sú možnosti zhodnotenia peňazí. Práve tieto faktory rozhodujú o tom, či si domácnosti dokážu udržať životný štandard aj v nasledujúcich mesiacoch.
Prečo potraviny zlacneli a prečo to nemusí vydržať?
Ako uviedli peniaze.sk, pozitívnou správou je, že ceny potravín medziročne mierne klesli, a to po prvý raz po viac ako piatich rokoch. Tento vývoj však nie je výsledkom zásadnej zmeny na trhu, ale skôr kombinácie sezónnych a marketingových faktorov. Obchodníci tradične pred koncom roka siahajú po výraznejších zľavách, ktoré krátkodobo tlačia ceny nadol. Aj medzimesačný pokles cien potravín bol spôsobený najmä predvianočnými akciami.
Na druhej strane existujú kategórie, ktoré zdražovali výrazne. Typickým príkladom sú nealkoholické nápoje, kde ceny vyskočili medziročne až o pätinu. Dôvodom nebola len vyššia spotreba, ale najmä daňové opatrenia spojené s konsolidáciou verejných financií a zvýšená DPH zavedená začiatkom roka.
V skratke dnes spotrebitelia čelia situácii, kde:
- potraviny pôsobia lacnejšie najmä vďaka akciám,
- nealkoholické nápoje zdraželi vplyvom daní,
- služby rastú rýchlejšie než ceny tovarov,
- celkový pocit zdražovania je silnejší než naznačujú štatistiky.
Energie, mzdy a výhľad na ďalšie obdobie
Významným faktorom inflácie zostávajú energie. Štátne cenové stropy síce pomohli udržať účty domácností pod kontrolou, no zároveň komplikujú snahu o ozdravenie verejných financií. Predĺženie regulácie cien plynu a tepla pre väčšinu domácností až do roku 2026 prinesie krátkodobú úľavu, no v budúcnosti môže skresľovať oficiálne inflačné údaje a vytvárať dodatočné tlaky.
Zaujímavý kontrast prináša vývoj miezd. Po dvoch slabších rokoch sa reálne príjmy opäť zvyšujú. V roku 2024 si polepšili výraznejšie a rast pokračoval aj počas roka 2025, hoci miernejším tempom. Vďaka tomu si ľudia môžu dovoliť viac než pred rokom, čo je dôležité najmä pri výraznom zdražovaní služieb, ako sú reštaurácie či hotely.
Do budúcnosti analytici očakávajú, že inflácia sa bude pohybovať približne medzi 3,5 až 4 %. Veľa bude závisieť od cien energií, rozhodnutí štátu a situácie na globálnych trhoch. Zároveň platí, že úroky na bežných účtoch zostávajú pod úrovňou inflácie, čo znamená pomalé znehodnocovanie úspor. Aj preto odborníci čoraz častejšie zdôrazňujú význam dlhodobého investovania ako nástroja, ktorý dokáže infláciu dlhodobo prekonávať a chrániť hodnotu peňazí.
