Vstup Slovenska do OSN nebol len formálnym potvrdením našej štátnosti. Pred 33 rokmi sme plynule nadviazali na členstvo bývalého Československa, ktoré patrilo medzi zakladajúce krajiny OSN. Vstupom do klubu 193 štátov sme sa stali právoplatným členom medzinárodného spoločenstva a zaviazali sme sa presadzovať mier a rešpektovať medzinárodné právo.
Organizácia Spojených národov vznikla ako mierový projekt 24. októbra 1945. Chartu OSN vtedy ratifikovalo päť stálych členov Bezpečnostnej rady Čína, Francúzsko, ZSSR, USA, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a väčšina ďalších 46 signatárskych krajín. Slovensko, vtedy ako súčasť Československa, stálo už pri samotnom vzniku OSN. Slovenský diplomat Ján Papánek patril medzi autorov základného dokumentu organizácie Charty OSN.
„Členstvo Slovenskej republiky v Organizácii Spojených národov nikdy nebolo len formálnym potvrdením našej štátnosti. Od začiatku predstavuje záväzok aktívne prispievať k riešeniu globálnych výziev. Slovensko sa vďaka svojej angažovanosti dokázalo presadiť ako zodpovedný a rešpektovaný partner,“ zhodnotil naše pôsobenie v svetovej organizácii minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD).
Chceme byť opäť nestály člen BR OSN
Od vstupu do OSN sa Slovenská republika aktívne zapája do úsilia o udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ochranu ľudských práv a podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Slovensko pôsobilo ako nestály člen Bezpečnostnej rady OSN, dvakrát bolo členom Hospodárskej a sociálnej rady a Rady OSN pre ľudské práva. Slovenskí diplomati zastávali aj významné posty predsedu Valného zhromaždenia OSN či predsedu Medzinárodného súdneho dvora.
„Práve nadobudnuté skúsenosti a doterajšie pôsobenie Slovenska v OSN nás motivujú pokračovať v aktívnej úlohe aj do budúcnosti, a preto kandidujeme na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na obdobie rokov 2028 – 2029,“ naznačil ciele Slovenska J. Blanár.
Mnohí politici a diplomati si dnes kladú otázku, či OSN v svojej súčasnej podobe dokáže reagovať na kľúčové politické, ekonomické a klimatické výzvy. Pred očami sa nám rozpadá svetový poriadok a sme svedkami často bezprecedentného porušovania medzinárodného práva.
„OSN má obrovský potenciál. Vždy som to hovoril – má obrovský, obrovský potenciál. Ale ani zďaleka ho nevyužíva… nerieši problémy, ktoré by mala, ale príliš často nám vytvára nové problémy, ktoré musíme riešiť… Škoda, že som musel urobiť tieto veci namiesto toho, aby ich urobila OSN,“ kritizoval v prejave vo Valnom zhromaždení činnosť Organizácie Spojených národov prezident USA Donald Trump.
Trump obviňuje OSN aj z podpory nezákonnej masovej migrácie.
„OSN podporuje ľudí, ktorí nelegálne prichádzajú do Spojených štátov, a potom ich musíme dostať von. OSN tiež poskytovala nelegálnym prisťahovalcom potraviny, ubytovanie, dopravu a debetné karty… Nelegálnej migrácii nečelia iba USA, ale aj Európa, ktorá je vo vážnych problémoch. Je čas ukončiť neúspešný experiment otvorených hraníc,“ vyhlásil Trump.
Trumpova administratíva od svojho nástupu kritizuje aj viaceré organizácie, ktoré pôsobia pod hlavičkou OSN. Niektoré z nich sa dokonca rozhodla opustiť alebo výrazne okresať ich financovanie.
Dodržiavanie medzinárodného práva musí byť sväté
Na kľúčové výzvy súčasného sveta vrátane konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe, klimatickej zmeny, podpory ľudských práv či zapojenia mladých ľudí reagovala Bratislavská deklarácia, ktorú vlani v apríli schválila Rada predsedov Valného zhromaždenia OSN. Deklarácia prijatá v Bratislave zdôraznila akútnu potrebu dodržiavania medzinárodného práva a stala sa oficiálnym dokumentom OSN.
„OSN s jej jedinečným globálnym mierovým poslaním nebola nikdy potrebnejšia než dnes,“ vyhlásil pri tejto príležitosti Juraj Blanár.
Slovenská republika má pri OSN tri stále misie – v New Yorku, vo Viedni a v Ženeve, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní národných záujmov v rámci systému OSN.
