Humorista a spisovateľ Rasťo Piško sa pravidelne objavoval na televíznych obrazovkách aj po boku svojich kolegov. Popri divadle ho oslovilo aj písanie textov, čo pretavil do potrieb rozhlasu v podobe poviedok, scénok či glosy.
Ako sme na jar písali, úspešný humorista sa zhruba pred rokom stiahol z verejného života a obmedzil aj kontakt prostredníctvom sociálnych sietí, kde sa vyjadroval k politickej situácii na Slovensku.
Nerád by zostal na vozíku
Dôvodom bola dlhodobá hospitalizácia v Národnom onkologickom ústave, o čom sa rozhovoril až pri uvedení novej románovej knižky Dar Evy Braunovej, píše Plus 7 dní.
„Ten vozík nie je žiaden fór. Skrývam sa, ale chcem vám oznámiť, že som pomerne vážne chorý. Doteraz som o tom nehovoril, ale také veci sa v živote stávajú. Nechcem sa na nič hrať. Bojujem s ťažkou chorobou, ale vďaka dobrým lekárom a opatrovateľskej službe sa mi zatiaľ celkom darí a dúfam, že bude ešte lepšie. Nechcem hovoriť, že som rád, že som sa dožil vydania tejto knižky, ale pravda je, že som naozaj rád, že som sa dožil,“ povedal s radosťou.
Problémy začali minulý rok v lete, priznal pre Život. „A to bol pravdepodobne akýsi prvý signál, že sa niečo deje s tým organizmom, pretože to bolo nepochopiteľné. Začali mi haprovať nohy, ktoré dovtedy slúžili celkom dobre. Mal som celý pohybový aparát do istej miery ochromený, aj som sa snažil cvičiť, posilňovať to, ale nešlo to jednoducho, bolo to čoraz horšie a horšie. Neskôr zistili, že pravdepodobne to je jeden z dôsledkov tej choroby – rakoviny.“
S odhodlaním ale dodáva, že na vozíku by nerád zostal. „To, že som na vozíku, sú dôsledky tej rakoviny, takže najprv sa musím vyliečiť. A ak sa vyliečim, budem sa musieť tvrdo zahryznúť do rehabilitácie. Nerád by som zostal na vozíku, to vám poviem otvorene.“
Má okolo seba veľa priateľov
Informácia o rakovine ho vydesila, no na druhej strane sa s plnou dôverou odovzdal do rúk lekárov. „Lekári vám – čo je dobre – neklamú. Povedia vám – áno, je to zhubné, lekárska veda pokročila, to, čo nebolo pred desiatimi rokmi, teraz je, takže budeme sa vás snažiť vyliečiť, tá šanca je dosť veľká… Človek to berie, pokiaľ je trošku normálny, s takou nádejou. V konečnom dôsledku to prijme. Som človek, ktorý dosť verí lekárskej vede, nie som nejaký popierač všetkých možných pandémií ani priaznivec nejakých prírodných liečení. Odovzdal som sa do rúk lekárov, povedal som – dobre, nech sa páči, poďme to skúsiť.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
