Brusel prichádza s návrhom, ktorý nemá v histórii Únie obdobu: chce poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 140 miliárd eur, pričom zdrojom majú byť zmrazené ruské aktíva.
Nejde o ich priamu konfiskáciu, tá je podľa medzinárodného práva zakázaná, ale o komplikovanú schému, ktorá má Moskvu zatlačiť k zodpovednosti za vojnu a zároveň udržať finančnú podporu Kyjevu. Píše o tom aj euronews.com.
Ako má fungovať „reparačná pôžička“
Plán sa opiera o spoločnosť Euroclear so sídlom v Bruseli, ktorá spravuje väčšinu ruských aktív zmrazených v dôsledku sankcií. Pôvodné dlhopisy sa postupne zmenili na hotovosť v hodnote 176 miliárd eur, pričom v najbližších rokoch môže pribudnúť ďalších desať miliárd.
Mechanizmus vyzerá takto: Euroclear by prostriedky dočasne odovzdala Európskej komisii. Tá by ich využila na poskytnutie pôžičky Ukrajine – bez úrokov a vyplácanej po častiach. Paralelne by Komisia podpísala špeciálny dlhový kontrakt s Euroclearom, ktorý by musel peniaze investovať, aby sa mu suma postupne vrátila. Celý balík má mať 185 miliárd eur, no 45 miliárd je vyhradených na krytie už existujúceho úveru G7. Pre Ukrajinu by tak ostalo 140 miliárd.
Kyjev by peniaze splácal až vtedy, keď Rusko oficiálne uhradí škody spôsobené agresiou. Až potom by sa aktíva vrátili Euroclearu a následne späť Moskve.
Komisia zdôrazňuje, že nejde o trvalé odňatie suverénnych aktív, ale o dočasné riešenie. V dokumente sa výslovne uvádza: „Kriticky dôležité je, že táto operácia sa nedotkne suverénnych aktív Ruska a bude len dočasná.“
Problémom je, že sankcie sa musia obnovovať každých šesť mesiacov jednomyseľne. Stačí teda jeden nesúhlas a celý plán padne. Brusel preto navrhuje aktivovať tzv. premosťovaciu doložku, ktorá by umožnila rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Paradoxne, jej samotné uplatnenie tiež vyžaduje jednomyseľnosť. Tu môže znova vystúpiť Maďarsko, ktoré už blokovalo zmeny v sankčnom režime.
Podpora a odpor medzi lídrami
Nemecký kancelár Friedrich Merz návrh podporil a dodal, že peniaze by mali smerovať predovšetkým na zbrojenie: „Musíme dramaticky zvýšiť cenu ruskej agresie,“ odkázal. Vyjadril sa aj za účasť ďalších krajín G7, ktoré zmrazili ruské aktíva. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však varuje pred stratou dôveryhodnosti: „Budeme rešpektovať medzinárodné právo. Sme predvídateľní a nebudeme robiť s týmito aktívami nemožné veci ,“ povedal v rozhovore pre CBS News.
Ozvala sa aj samotná Euroclear. Jej hovorca pripomenul, že akékoľvek kroky musia byť právne nepriestrelné: „Je nevyhnutné, aby každá dohoda nenarušila dôveru na finančných trhoch a zachovala princípy suverénnej imunity či ochrany vlastníckych práv.“
Do debaty vstúpil aj americký prezident Donald Trump. Ten najnovšie vyhlásil, že „Ukrajina, s podporou Európskej únie, je v pozícii, aby vybojovala späť celé svoje pôvodné územie.“ Ide o výrazný obrat v jeho doterajšej rétorike.
