Mnohí majitelia psov sa zamýšľajú, či sa im ich štvornohí miláčikovia v niečom podobajú – napríklad pokojným temperamentom, spoločenskou povahou alebo tvrdohlavosťou. Myšlienka, že psy a ich majitelia sa na seba podobajú, nie je len predmetom vtipov. Vedci sa týmto javom skutočne zaoberajú.
Výskumy skúmajúce podobnosti medzi psami a ich majiteľmi sa snažia zistiť, či sú tieto vnímania presné a aký majú vplyv na ich vzťah. Jedna nedávna štúdia, ktorá zhŕňa výsledky 15 výskumov, podľa portálu sciencelart ukázala, že medzi psami a ich majiteľmi existujú určité paralely – najmä v osobnostných črtách ako extroverzia, úzkosť či spoločenskosť.
Zistilo sa tiež, že si niektorí ľudia (hlavne pri výbere čistokrvného psa) vyberajú plemená, ktoré im sú fyzicky podobné. Zaujímavým príkladom je súvislosť medzi dĺžkou vlasov u žien a ich preferenciou pre psy s podobnou dĺžkou uší.
Iné štúdie ukazujú, že podobnosť môže byť najviditeľnejšia v oblasti očí. Taktiež sa objavila súvislosť medzi indexom telesnej hmotnosti (BMI) majiteľa a jeho psa, čo môže súvisieť so spoločným životným štýlom.
Treba však poznamenať, že mnohé z týchto výskumov vychádzajú z dotazníkov, ktoré vypĺňajú samotní majitelia. Mohlo by sa teda zdať, že ide len o ich subjektívny pohľad.
Avšak v jednom experimente vedci ukázali fotografie psov a ich majiteľov ľuďom, ktorí ich nikdy predtým nevideli, a tí mali za úlohu spárovať psa s jeho majiteľom. Väčšina párov bola správne identifikovaná, čo naznačuje, že podobnosť nie je vnímaná len majiteľom, ale je reálne viditeľná.
Prečo sa to deje?
Jedným z vysvetlení je naša evolučná minulosť. Ľudia majú prirodzenú tendenciu vyhľadávať podobných jedincov – v správaní, hodnotách či výzore. V minulosti to prispievalo k prežitiu a spolupráci v skupine. Tieto mechanizmy môžu ovplyvňovať aj naše vzťahy so psami.
V prípade čistokrvných psov je podobnosť výraznejšia, pretože tieto plemená majú predvídateľnejšie vlastnosti. Ľudia si tak vyberajú psy podľa vlastností, ktoré sa im zdajú blízke alebo sympatické.
Podobnosť osobnosti môže však vzniknúť aj vďaka dlhodobému spolunažívaniu – v dôsledku emocionálneho prepojenia, spoločných rituálov, posilňovania správania či napodobňovania.
Majiteľ napríklad nevedome posilňuje určité správanie psa podľa svojich zvykov. Emocionálna výmena medzi psom a človekom časom formuje aj ich prežívanie a reakcie.
Dôležitosť vnímania podobnosti
Vnímanie podobnosti medzi psom a jeho majiteľom môže viesť k silnejšiemu emocionálnemu prepojeniu. Môže ovplyvniť aj to, ako ľudia pristupujú k problémovému správaniu psa – napríklad môžu byť tolerantnejší k správaniu, ktoré poznajú aj u seba. Na druhej strane, tento pohľad môže viesť k tomu, že ľudia premietajú na svojich psov ľudské vlastnosti, čím sa môžu odkloniť od reality a nevidieť zviera také, aké naozaj je.
Nielen podobnosť, ale aj kompatibilita
Aj keď pes a jeho majiteľ si nemusia byť podobní, môžu si dokonale sadnúť. Predstavme si napríklad energického, hravého psa a tichšieho, introvertného človeka. Práve pes môže človeka povzbudiť k väčšej aktivite a pozitívnym zmenám v životnom štýle.
Spoločné zážitky, či už radostné alebo náročné, vytvárajú silné puto. Dôležitá teda nie je len podobnosť, ale najmä kompatibilita – ako sa dokážu prispôsobiť, navzájom sa dopĺňať a podporovať.
Aj v ľudských vzťahoch často platí, že najpevnejšie väzby nevznikajú len medzi tými, ktorí sú si podobní, ale medzi tými, ktorí si vytvoria vzájomné porozumenie a rešpekt.
