Rok 2026 má podľa odborníkov priniesť nepríjemnú realitu v podobe historicky najvyšších cien. Hoci sa tempo inflácie môže mierne spomaliť, neznamená to návrat k lacnejšiemu životu. Práve naopak, cenové hladiny sa budú posúvať na nové maximá.
Tento vývoj naznačuje, že aj pri pozitívnych makroekonomických číslach zostane každodenný život pre mnohé domácnosti finančne náročný. Ľudia si totiž nevšímajú len percentá v štatistikách, ale najmä to, koľko zaplatia za bývanie, potraviny či splátky úverov.
Renomovaný ekonóm Steve Hanke pre Finbold upozorňuje, že oficiálne údaje často nezachytávajú skutočné pocity obyvateľstva. Silný trh práce alebo priaznivé čísla o nezamestnanosti nedokážu vyvážiť rastúce náklady, ktoré ľudia pociťujú každý deň. Príjmy síce rastú, no výdavky rastú rýchlejšie, čo vytvára tlak najmä na domácnosti s príjmami pod mediánom. Práve tie pociťujú nespokojnosť najintenzívnejšie.
Prečo štatistiky nezodpovedajú realite domácností?
Podľa Hankeho ľudia hodnotia ekonomickú situáciu cez osobnú skúsenosť, nie cez grafy a oficiálne vyhlásenia. Ak sa ceny bývania, potravín a úrokové sadzby zvyšujú, optimistické titulky strácajú význam. Tento nesúlad medzi makroekonomickými dátami a realitou vedie k frustrácii a oslabuje dôveru v hospodársku politiku.
Dôležitým pojmom je aj takzvaná „ilúzia peňazí“. Ide o tendenciu vnímať nominálne ceny bez ohľadu na to, či reálne príjmy rastú rovnakým tempom. Ak inflácia zostáva kladná, ceny automaticky dosahujú nové rekordy, čo vytvára pocit, že život sa stáva menej dostupným. Aj mierny rast cien tak môže mať silný psychologický dopad.
Medzi hlavné faktory, ktoré formujú náladu ľudí, patria:
- rast cien bývania a nájomného,
- vyššie úrokové sadzby pri úveroch,
- drahšie základné tovary a služby,
- rozdiel medzi rastom miezd a rastom výdavkov.
Zdražovanie je globálny problém
Vysoké ceny sa netýkajú iba Spojených štátov. Podobný trend je čoraz citeľnejší aj v Európe. Eurozóna síce zaznamenala medziročnú infláciu okolo úrovne dvoch percent, no bežní spotrebitelia výraznú úľavu nepociťujú. Niektoré položky síce zdražujú pomalšie, no sektor služieb naopak zrýchľuje rast cien. Energie síce mierne zlacňujú, avšak len v obmedzenej miere, ktorá domácnostiam neprináša zásadnú úľavu.
Rozdiely medzi jednotlivými krajinami Európy zostávajú výrazné. Kým niektoré štáty hlásia nízku infláciu, iné čelia hodnotám presahujúcim štyri percentá. Jadrová inflácia sa drží nad dvoma percentami, čo naznačuje, že tlak na ceny len tak nezmizne. Krátkodobý pokles spotrebiteľských cien pôsobí skôr ako dočasná prestávka než ako skutočný zlom v trende.
Aj preto sa očakáva, že ceny budú v roku 2026 jednou z hlavných tém nielen pre domácnosti, ale aj pre politických lídrov. Rastúca peňažná zásoba a pretrvávajúca inflácia vytvárajú prostredie, v ktorom nové cenové rekordy prestávajú byť výnimkou a stávajú sa novým štandardom.
