Víkendová zmena času, pri ktorej sa v nedeľu 30. marca posunula ručička hodiniek o hodinu dopredu, môže mať väčší dopad, ako by sme si mysleli. No a ranné vstávanie do práce v pondelok bude naozaj kritické.
Pôvodne zavedená s cieľom šetriť energiu dnes vyvoláva otázky o jej skutočnom prínose. Niektoré štáty a ekonomiky menia čas v rozdielnych obdobiach, čo spôsobuje chaos v doprave, obchode aj každodennom živote.
Ako sa táto zmena dotkne nášho zdravia?
Prechod na letný čas ovplyvňuje náš biologický rytmus. Hormóny ako melatonín a kortizol, ktoré regulujú spánok a energiu, sa v dôsledku zmien času dostávajú do nerovnováhy. Zaspávanie sa môže stať problémom, rána budú ospalé a organizmus bude potrebovať viac času na adaptáciu. Citlivejší jedinci, často deti, seniori alebo ľudia s poruchami spánku, pocítia zmenu najvýraznejšie.
Zvýšená opatrnosť je na mieste
Pondelok 31. marca, prvý deň po zmene času, môže byť mimoriadne náročný. Ako uviedla sita.sk, štatistiky ukazujú, že v dňoch po posune času dochádza k väčšiemu počtu dopravných nehôd aj pracovných úrazov. Dôvod? Nevyspatosť, nižšia sústredenosť a celková malátnosť.
Okrem bezpečnosti je dôležité zvážiť aj dôležité rozhodnutia. Prvé dni po zmene času môžu ovplyvniť našu schopnosť logicky uvažovať a správne hodnotiť situácie. Ak máte pred sebou dôležité rokovania alebo zásadné rozhodnutia, zvážte ich odloženie na neskôr.
Ako si uľahčiť prechod?
Odborníci odporúčajú postupne upravovať spánkový režim už niekoľko dní pred posunom času. Ideálne je chodiť spať o 15 – 30 minút skôr, aby si telo zvyklo na nový rytmus. Veľmi dôležité je aj obmedzenie modrého svetla z obrazoviek pred spánkom a pravidelný pohyb na dennom svetle.
Ak sa v prvých dňoch po zmene času cítite unavení, doprajte si viac odpočinku a vyhýbajte sa stresu. Väčšina organizmov sa adaptuje v priebehu pár dní, no ak problémy so spánkom pretrvávajú, je vhodné poradiť sa s odborníkom.
