Zo sveta prichádzajú čoraz detailnejšie informácie o tom, ako extrémne obmedzené sú zariadenia s Androidom vyrábané pre severokórejský trh. Až vďaka najnovšiemu videu, ktoré analyzoval Android Authority, sa verejnosť mohla pozrieť na realitu týchto telefónov zblízka. Youtuber MrWhosetheboss sa totiž dostal k dvom modelom zo Severnej Kórey a ich používanie odhaľuje absurdnú úroveň kontroly, pod ktorou tamojšie zariadenia fungujú.
Smartfóny neobsahujú žiadne nástroje od Googlu, čo by samo o sebe ešte nebolo nič výnimočné. V porovnaní s ostatnými obmedzeniami však ide o zanedbateľný detail. Vo videu sa objavujú dva modely – jednoduchší Haeyang 701 a drahší Samtaesung 8 –, ktoré majú spoločný zásadný problém: Wi-Fi v nich takmer neexistuje. V jednom prípade sa tlačidlo na jej zapnutie tvári ako nefunkčné, v druhom chýba úplne.
Namiesto štandardného internetového prístupu je používateľ odkázaný na predinštalovanú aplikáciu Mirae. Tá síce používa ikonku pripomínajúcu Wi-Fi, no pustiť sa do nej dá len po vyplnení štyroch údajov – vládneho identifikátora, domáceho severokórejského čísla, mena a hesla. A aj potom ide iba o vstup do uzavretej intranetovej siete, do ktorej sa dostane len obsah vybraný a schválený režimom. Súčasťou sú napríklad videá z Ruska a Indie či materiály propagujúce severokórejské vedenie. Vyskytuje sa tam aj zahraničný obsah, no len v upravenej verzii, ktorá vyhovuje ideologickým požiadavkám.
Zariadenia nové telom, staré duchom
Oba smartfóny sú pritom relatívne čerstvé modely predstavené v roku 2023. Paradoxne však bežia na starších systémoch Android 10 a 11 a svojimi parametrami pripomínajú zariadenia nižšej triedy z rokov 2020 až 2021. Najviditeľnejší je to na fotoaparátoch – ich kvalita je slabá a aj nastavenia kamier pôsobia, akoby zastali v čase. Samtaesung 8 sa navyše nápadne podobá na Huawei Nova 9, čo naznačuje buď veľmi dôslednú inšpiráciu, alebo priamo jeho kópiu prispôsobenú požiadavkám režimu.
V menu telefónu sa nachádzajú bežné aplikácie ako kalendár či prehliadač, no ikony moderných populárnych služieb sú v mnohých prípadoch len vizuálnou imitáciou. Niektoré z nich sa nedajú otvoriť vôbec, iné smerujú na propagandistický obsah.
Cenzúra aj v hrách a grafike
Polovica ikon v telefónoch je prebratá od rôznych iných výrobcov. Herné tituly používajú prevzatú grafiku, pričom systematicky vynechávajú všetky odkazy na Južnú Kóreu. To sa týka aj mien známych športovcov. Zaujímavé je, koľko úsilia režim vynaložil na odstránenie detailov, ktoré by bežný používateľ mohol považovať za úplne nepodstatné.
Navyše telefón automaticky vytvára snímky obrazovky vo chvíli, keď sa otvára aplikácia, a následne ich ukladá do chráneného priečinka. Účel je zrejmý – monitorovanie aktivít majiteľa zariadenia. Súborový manažér pritom sprístupňuje iba zanedbateľnú časť úložiska, takže používateľ nemá šancu dostať sa tam, kde sa nachádzajú skutočné dáta.
Bluetooth je zablokovaný, aplikácie nemožno nainštalovať podľa vlastnej vôle. Teoreticky sa do telefónu stiahnuť dajú, no bez osobnej autorizácie v jednej z oficiálnych predajní nepôjdu spustiť. A aj keď je aplikácia schválená, povolenie má časový limit, akoby išlo o predplatné. Ak ide o obsah, ktorý režim nepovažuje za vhodný, systém ho síce nainštaluje, ale následne okamžite odstráni.
Text, ktorý sa mení pred očami
Používateľ nemá možnosť zmeniť čas, dátum ani časové pásmo. Nastavenia sú pevne zviazané s rozhodnutím štátu. Smartfóny najčastejšie fungujú v offline režime a ich softvér sleduje dokonca aj text, ktorý na klávesnici píšete.
Názov Južnej Kórey sa automaticky prepisuje na výraz „bábkový štát“. Pri napísaní mena severokórejského lídra systém automaticky zmení font na zvýraznený. Juhokórejský slang sa transformuje na vládou schválené ekvivalenty. Napríklad populárne slovo „Oppa“ sa mení na „súdruh“ a telefón používateľa upozorňuje, že tento výraz má byť používaný len pri označení súrodencov.
Možnosti obchádzania systému, ktoré na starších modeloch existovali, už nové zariadenia neponúkajú. Telefóny sú tak prepojené s kontrolnými mechanizmami režimu, že používatelia nemajú šancu skryť akúkoľvek aktivitu. Môžu používať len to, čo je povolené, a len takým spôsobom, ako to určí štát.
