Väčšina ľudí po prekročení štyridsiatky nadobudne pocit, že ich telo zrazu vypovedalo poslušnosť. Rána sú ťažšie, káva už nezaberá tak ako kedysi a vyčerpanie sa stáva permanentným spoločníkom, ktorého sa nedá striasť ani počas víkendu.
Vedci z britskej University of Bristol teraz potvrdili, že tento stav nie je len subjektívnym pocitom, ale výsledkom neúprosnej kolízie biológie a extrémnych životných nárokov. Píšu o tom aj topky.sk.
Práve štvrtá dekáda života predstavuje podľa odborníkov najkritickejšie obdobie, kedy sa naše vnútorné energetické zásoby drasticky rozchádzajú s tým, čo od nás vyžaduje okolie, rodina a kariéra.
V dvadsiatke nám naše vnútro odpúšťalo takmer všetky hriechy. Mohli ste tancovať do rána, spať tri hodiny a na druhý deň fungovať v práci bez väčších ťažkostí. Profesorka Michelle Spearová vysvetľuje, že v ranej dospelosti je náš systém nastavený na maximálnu efektivitu a regeneráciu. Svalové vlákna sa opravujú bleskovo a bunkové elektrárne, známe ako mitochondrie, pracujú na plný výkon s minimálnym množstvom balastu. S pribúdajúcimi rokmi sa však tento dokonale namazaný stroj začína zadrhávať a prestáva tolerovať nepravidelný režim.
Vaše vnútro prestáva tolerovať hriechy mladosti
Problém nastáva v momente, keď sa naše biologické možnosti začnú biť s realitou všedného dňa. „Naše telá sú stále schopné produkovať energiu, ale robia to za iných podmienok ako v skoršej dospelosti, zatiaľ čo nároky na túto energiu často vrcholia,“ objasňuje Spearová.
Mitochondrie v štyridsiatke produkujú menej energie a zanechávajú po sebe viac zápalových vedľajších produktov. To v praxi znamená, že každá prebdená noc alebo stresový týždeň si vyberajú oveľa vyššiu daň. Telo jednoducho nestíha upratovať odpad, ktorý vzniká pri bežnej prevádzke.
Okrem bunkových zmien nás zrádza aj úbytok svalov. Po tridsiatke sa spúšťa tichý proces straty aktívnej hmoty, ktorý bez silového tréningu nezastavíte. Keď máte menej svalov, aj banálne úkony, ako je nosenie nákupných tašiek alebo chôdza do schodov, vás stoja podstatne viac fyzických síl.
Mozog je navyše v tomto veku vystavený najväčšiemu tlaku. Starostlivosť o deti, starnúcich rodičov a budovanie pozície v práci vytvárajú stav permanentného kognitívneho preťaženia, ktorý vás dokáže vyžmýkať viac než ranný beh.
Noci plné bdenia majú na svedomí splašené hormóny
Kým v mladosti bol spánok hlbokou studňou osvieženia, po štyridsiatke sa mení na krehký a ľahko narušiteľný proces. Najmä ženy v tomto období prechádzajú perimenopauzou, kedy kolísanie estrogénu a progesterónu útočí priamo na termoreguláciu a stabilitu spánkových cyklov. Mozog má zrazu problém udržať telo v hlbokej fáze regenerácie.
Situáciu zhoršuje aj kortizol. Tento stresový hormón by mal v noci prirodzene klesať, no v najvyčerpávanejšej dekáde života má tendenciu nečakane stúpať a budiť nás uprostred noci.
Dobrou správou však je, že tento útlm nie je definitívny. Štatistiky ukazujú, že po prekonaní tohto náročného obdobia sa hladina pociťovanej energie v šesťdesiatke opäť stabilizuje.
Životný rytmus sa upokojí a spánok sa často vráti do normálu. „Cieľom nie je znovu získať energiu dvadsiatnika, ale chrániť a uprednostňovať regeneráciu,“ pripomína Spearová. Podľa nej dokáže pravidelný silový tréning a zvýšený príjem bielkovín vrátiť bunkám ich niekdajšiu silu a pomôcť vám zvládnuť toto náročné prechodné obdobie.
