Zákon „Práca namiesto dávok“ má za sebou tri mesiace fungovania. Rezort práce označil štart projektu za rýchly a efektívny. Opozičné Progresívne Slovensko oponuje, že “hon na nepracujúcich“ neprináša žiadne výsledky a vrhá na ľudí ešte väčšiu chudobu.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny zhodnotil prvé tri mesiace programu „Práca namiesto dávok“. Cieľom nového systému je motivovať poberateľov dávok v hmotnej núdzi k návratu na trh práce. Od začiatku vytypoval asi 62-tisíc osôb, ktoré by sa mohli umiestniť na trhu práce. 13-tisíc z nich dostalo pozvánku na výberové konania alebo odporúčanie k voľným pracovným miestam. Z nich sa úspešne podarilo umiestniť 860 ľudí.
„Na Slovensku je 62-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a sú vhodní na sprostredkovanie práce. Z nich 35-tisíc ľudí je evidovaných na úradoch práce v evidencii nezamestnaných a takmer 27-tisíc ľudí je takých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, ale nie sú evidovaní v evidencii nezamestnaných. Na túto skupinu nezamestnaných sme sa v prvej fáze zamerali,“ zhodnotil prvé skúsenosti minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).
Zákon tiež hovorí, že odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky môže viesť k dočasnému kráteniu dávky.
„Po novom, ak človek, ktorý môže pracovať, odmietne vhodnú pracovnú ponuku z úradu práce, príde o dávku v hmotnej núdzi alebo mu bude krátená,“ vysvetlil minister práce.
Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Simona Petrík pripomína, že kľúčom k riešeniu dlhodobej nezamestnanosti nie je represia, ale odborná podpora zo strany štátu.
„Správne adresované aktívne politiky trhu práce, ako mentoring pri hľadaní zamestnania či kvalitná podpora zo strany úradov práce, sú to, čo dlhodobo nezamestnaných motivuje vrátiť sa naspäť do zamestnania – nie strach z toho, že prídu o dávku,“ vysvetlila Petrík.
Motivácia zamestnávateľov
Podporiť inklúziu a prekonať bariéry pri hľadaní práce najmä v marginalizovaných komunitách majú rómski asistenti. Pre nich vytvorili na úradoch práce 40 pracovných miest. Najviac ich bude na úradoch práce v Košiciach a Spišskej Novej Vsi.
„Už s tým bolo potrebné niečo urobiť,“ myslí si minister Tomáš.
Zároveň sa posťažoval, že zlyhávajú niektorí zamestnávatelia, ktorí nechcú týchto ľudí zamestnávať. Ministerstvo preto plánuje podporiť ich nábor finančnými stimulmi.
Začiatkom roka 2026 preto plánuje spustiť národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť 2 kde sa rozšíri okruh tých, na ktorých môžu zamestnávatelia čerpať príspevky. Aktuálny národný projekt Finančné stimuly pre zamestnanosť slúži zamestnávateľom na zamestnanie ľudí z evidencie nezamestnaných. Od 1. januára 2026 budú v rámci nadväzujúceho projektu môcť čerpať príspevok aj na osobu, ktorá je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ale nie je evidovaná na úrade práce.
„Chceme motivovať zamestnávateľov, aby zvážili a zamestnali aj tých ľudí, ktorých pôvodne odmietli. Upravujeme preto 3 aktivity z projektu Finančné stimuly pre zamestnanosť, ktorý je financovaný z eurofondov,“ vysvetlil minister práce Tomáš.
Zástupcovia ministerstva upozorňujú na to, že pri hodnotení úspešnosti programu budú kľúčové dve veci — udržateľnosť zamestnanosti a objektívne dáta, ktoré ukážu, či sa ľudia z dávok reálne dostávajú do práce dlhodobo a nielen na pár mesiacov.
Reálne výsledky budú závisieť najmä od udržateľnosti pracovných miest, dostupnosti primeraných ponúk, individuálneho prístupu a spoločenskej podpory či možnosti rekvalifikácie.
