Tri mesiace od spustenia novely zákona o službách zamestnanosti, ktorá stojí na princípe „Práca namiesto dávok“, prinášajú prvé viditeľné zmeny. Rezort práce predstavil aktuálne čísla o umiestňovaní ľudí do zamestnania, spustení novej pozície rómskych asistentov na úradoch práce aj o problémoch, ktoré sa pri realizácii opatrení ukázali. Minister práce Erik Tomáš a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško zároveň vyslali signál zamestnávateľom, že štát chce posilniť motiváciu na prijímanie ľudí v hmotnej núdzi.
Za prvé týždne účinnosti reformy sa rezortu práce podarilo na trh práce umiestniť 860 ľudí. Tento výsledok vychádza z tzv. motivačných nástrojov – teda kombinácie podpory a postupného krátenia dávky v hmotnej núdzi pri odmietaní práce.
Minister Tomáš pripomenul, že spomedzi približne 120-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi môže reálne pracovať okolo 62-tisíc. Prvá fáza sa preto zamerala na tých, ktorí nie sú evidovaní na úradoch práce.
Rezort im rozoslal 27-tisíc dotazníkov, v ktorých zisťoval vzdelanie a pracovné skúsenosti. Následne úrady pripravili viac než 13-tisíc pozvánok na výberové konania a odporúčania na voľné pracovné miesta. Výsledkom je prvých 860 zamestnaných.
Odmietnuté ponuky aj krátenie dávok
Nie všetci však prejavili záujem. Podľa ministra 77 ľudí odmietlo vhodnú pracovnú ponuku, čo automaticky spustilo správne konanie vo veci dávky v hmotnej núdzi.
Zaujímavým zistením je aj reakcia zamestnávateľov. Tí až v 7000 prípadoch označili kandidátov za nevhodných – najmä pre nízku produktivitu alebo vysokú fluktuáciu. Minister Tomáš uviedol, že problém bol dlhodobo známy, ale teraz má štát reálne dáta, ktoré ho potvrdzujú.
Aj preto chce rezort od januára zaviesť nové stimuly – zamestnávatelia by mohli využívať eurofondy aj na podporu ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nie sú v evidencii nezamestnaných, čo doteraz možné nebolo. Cieľom je zvýšiť ich záujem o skupiny uchádzačov, ktorých dovtedy odmietali.
Rómski asistenti majú prepájať úrady a komunity
Výraznou novinkou je aj nástup rómskych asistentov sociálnej inklúzie a zamestnanosti. Na 17 úradoch práce začne pôsobiť 38 pracovníkov, pričom celkový plán počíta s 40 miestami na 18 úradoch.
O tieto pozície bol veľký záujem. Noví asistenti budú pôsobiť najmä v regiónoch so silnou koncentráciou marginalizovaných rómskych komunít a vysokým podielom ľudí v hmotnej núdzi. Najviac – po päť – ich nastupuje v Košiciach a v Spišskej Novej Vsi.
Splnomocnenec Daško vysvetlil, že asistenti majú fungovať ako „odborný a komunitný most“ medzi úradmi práce a ľuďmi, ktorí dnes stoja mimo systému služieb zamestnanosti. Budú poskytovať informácie v zrozumiteľnom jazyku – často v rómčine a maďarčine –, sprevádzať ľudí pri hľadaní práce, vysvetľovať podmienky pracovných ponúk aj benefity.
Daško pripustil, že časť ľudí aj tak nebude ochotná pracovať. „Ak nechceš, nedostaneš,“ poznamenal s tým, že systém je nastavený tak, aby odmietanie práce malo následky.
Obaja predstavitelia vlády zdôraznili, že úspech reformy bude závisieť aj od ochoty zamestnávateľov dať šancu ľuďom, ktorí sú dlhodobo mimo trhu práce. Rezort vyzval firmy, aby možnosti využili a nespoliehali sa len na predchádzajúce skúsenosti.
Minister Tomáš zároveň pripomenul, že nový zákon platný od 1. septembra priniesol jasné pravidlá: ak človek schopný pracovať odmietne vhodnú pracovnú ponuku, prichádza o dávku alebo sa mu kráti. Politika „Práca namiesto dávok“ má podľa neho motivovať ľudí k aktívnemu prístupu a odstraňovať dlhodobé bariéry na trhu práce.
