Patrik Herman sa na obrazovkách objavuje takmer 30 rokov. V jeho pracovnej kariére došlo nielen k zmenám žánrov, ktorým sa venoval, ale aj televíznemu vysielateľovi, ktorému po vyše 25 rokov dal zbohom.
Patrik Herman začal pracovať v televízii krátko po dvadsiatke. Na svoje začiatky spomína rád. „Pre mňa bolo to obrovským zážitkom pracovať pre televíziu, ktorá bola v tej chvíli fenoménom. Ľudia na ulici nám fandili, podporovali nás. Začínal som v Televíznych novinách, čiže každý deň som zažil niečo iné. Ani jeden deň nebol rovnaký ako ten predchádzajúci. Žiaden stereotyp,“ uviedol Herman dávnejšie pre portál zena.pluska.sk.
Kde mal pud sebazáchovy?
Hoci sa spočiatku venoval menej kontroverzným témam, ako bolo školstvo či sociálne záležitosti, veľmi rýchlo sa jeho práca presunula k oveľa nebezpečnejším oblastiam.
Keď v roku 1997 zavraždili Miroslava Sýkoru, jednu z hlavných postáv slovenského podsvetia, Herman dostal úlohu spravodajsky pokryť túto udalosť. „Koho tam poslať? Slobodného, bezdetného benjamínka,“ vysvetľuje, prečo sa stal tvárou reportáží o mafiánskych vraždách. Od tej chvíle sa jeho práca stala pravidelným mapovaním konfliktov v podsvetí, čo znamenalo neustálu prítomnosť rizika.
Na otázku, či sa nebál o svoj život, Herman s odstupom času odpovedá: „Dnes už poviem s takým dospeláckym dôvetkom: Preboha, kde bol môj pud sebazáchovy? Vtedy som ho nemal, vtedy ma hnal v podstate taký ten mladícky fanatizmus, …“
Spomína, že mladícky zápal a chuť bojovať za spravodlivosť ho viedli k tomu, aby riskoval bez ohľadu na možné následky. „Jednoducho všetko šlo bokom, strach aj obavy, brali sme na ľahkú váhu vyhrážanie sa a rôzne veci, ktoré sa diali,“ priznáva.
Neoľutoval to
Dlhé roky pendloval medzi spravodajstvom a publicistkou, keď sa venoval reportážam v relácii Lampáreň či Reflex. Po 26 rokoch si po dlhom uvažovaní povedal, že je čas na zmenu v živote. Televízii Markíza sa rozhodol dať zbohom a presunul sa na obrazovky verejnoprávnej Slovenskej televízie.
Pre Plus 1 deň najnovšie prezradil, že urobiť tento krok neoľutoval, ba čo viac, aj si trochu vyčítal, že ho neurobil už skôr. „Vo verejnoprávnej televízii som našiel viac foriem sebarealizácie a oveľa viac ma to napĺňa. Vrátil som sa s 8-ročnou prestávkou do občianskej publicistiky a tá dáva tvorcom obrovský zmysel práve v tom, že meníte svet ľudí k lepšiemu.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
