To, že pohyb a pravidelný spánok majú pozitívny vplyv nielen na naše telesné a duševné zdravie, ale aj na fungovanie nášho mozgu, už potvrdilo množstvo výskumov a štúdií. Podľa najnovšej štúdie vedcov z University College London však 30 minút pohybu denne pomáha zlepšovať naše kognitívne schopnosti nielen v daný deň, ale spolu so šiestimi hodinami spánku aj v nasledujúci deň.
Vedkyňa Mikaela Bloomberg pre britský denník The Guardian na margo tejto štúdie dodala, že fyzická aktivita je osožná pre náš mozog a pre zlepšenie našej pamäti i kognitívnych funkcií a kvalitný spánok tomu ešte viac napomáha. Spojene týchto dvoch faktorov pomáha nielen v krátkodobom horizonte, ale aj dlhodobo.
Doterajšie štúdie skúmali vplyv pohybu zväčša v časovom horizonte niekoľkých minút až hodín. „Predchádzajúce štúdie naznačujú krátkodobé kognitívne prínosy fyzickej aktivity, ktoré sa vyskytujú minúty až hodiny po cvičení,“ pripomínajú vedci v štúdii, ktorá bola uverejnená v časopise International Journal of Behavioral Nutrition and Physical Activity.
Pohyb a pravidelný spánok
Tím vedcov pod vedením Mikaeli Bloomberg teraz skúmal vplyv fyzickej aktivity, sedavého zamestnania a spánku na kognitívny výkon u starších ľudí. Zistili, že pozitívne vplyvy fyzického pohybu doplneného pravidelným kvalitným spánkom sú dlhodobejšie než sa doposiaľ predpokladalo.
Na výskume sa zúčastnili dobrovoľníci vo veku 50 až 83 rokov, ktorí nemali žiadne kognitívne poruchy. Počas výskumu sa každý deň zúčastnili na kognitívnych testoch, ktorými sa zisťovala ich pozornosť, pamäť, psychomotorická rýchlosť, rýchlosť spracovania informácií a podobne. Výsledky ukázali, že kognitívne funkcie sa zlepšili o 2-5 percent vplyvom intenzívneho fyzického pohybu predošlý deň. Zároveň sa ukázalo, že každodenný pohyb má pozitívny vplyv na pracovnú pamäť, pričom na zlepšenie epizodickej pamäti, ktorá slúži na uchovanie a vybavenie si udalostí, má vplyv skôr pravidelný spánok.
Podľa vedcov možno pravidelným pohybom predísť miernym kognitívnym poruchám. Upozorňujú tiež, že sedavé zamestnanie môže mať negatívny vplyv na náš duševný výkon. Preto je potrebných aspoň 30 minút pohybu denne, čo môže zlepšiť kognitívny výkon nielen v ten deň, ale aj nasledujúci.
Dôležité maličkosti
Pokles kognitívnych funkcií súvisiacich so starnutím je dôležitým faktorom zníženia pohody starších ľudí, pripomínajú autori štúdie.
„Identifikácia modifikovateľných behaviorálnych faktorov, ktoré prispievajú k udržiavaniu denných kognitívnych funkcií u starších ľudí, je preto nanajvýš dôležitá pre udržanie ich kvality života a aktívnej sociálnej účasti. A tiež aj pre zmiernenie kognitívnych príznakov u dospelých ľudí s kognitívnou poruchou a demenciou,“ pripomínajú vedci. „Fyzická aktivita je jedným z takýchto behaviorálnych faktorov, ktorý má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie.“
Pravidelná fyzická aktivita môže pomôcť „znížiť mieru kognitívneho poklesu počas starnutia a tiež znížiť riziko demencie.“ Naopak „sedavé zamestnanie na úkor fyzickej aktivity je spojené s horšou kognitívnou výkonnosťou,“ upozorňujú vedci.
Výskumy naznačujú, že najväčšie zlepšenie kognitívnej výkonnosti vplyvom fyzickej aktivity sa objavuje v priebehu niekoľkých minút až hodín bezprostredne po fyzickej aktivite. Je to spôsobené zvýšeným prietokom krvi do mozgu a stimuláciou neurotransmiterov.
S rýchle starnúcou globálnou populáciou má podpora zdravia smerujúca k zdraviu aj v staršom veku čoraz väčší význam pro verejné zdravie, konštatujú vedci. Podpora kognitívnych funkcií je nevyhnutná pre udržanie aktívnej sociálnej účasti a kvality života starších ľudí.
„Starnutím všetci zažívame kognitívny úpadok. Je to normálna súčasť starnutia,“ povedala Mikaela Bloomberg. „Preto by sme sa mali najmä v staršom veku zamyslieť, ktoré sú tie maličkosti, ktoré môžeme robiť na každodennej báze, aby sme zlepšili naše kognitívne funkcie a naše sociálne zapojenie.“
