Začiatok roka 2026 priniesol do slovenských hôr zásadnú legislatívnu zmenu. Novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS) výrazne sprísnila bezpečnostné pravidlá na zjazdovkách aj v horskom teréne a zároveň prekopala fungovanie samotnej horskej záchrany.
Cieľ je jednoznačný – znížiť úrazovosť, zvýšiť profesionalitu a lepšie reagovať na realitu, v ktorej počet návštevníkov hôr každoročne rastie. Upozornil portál Emefka.
Najviditeľnejší dopad pocítia rodiny s deťmi a mladí športovci. Povinnosť nosiť lyžiarsku prilbu sa už netýka len detí do 15 rokov. Po novom ju musia mať všetci maloletí lyžiari a snoubordisti až do dovŕšenia 18 rokov. O zmene informoval web Info. Prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk budú musieť túto povinnosť premietnuť do prepravných poriadkov a dôslednejšie kontrolovať výstroj mladých návštevníkov pri vstupe na lanovky.
Reakcia na štatistiky úrazov
Ministerstvo vnútra SR týmto krokom reaguje na dlhodobo nepriaznivé údaje o úrazoch dospievajúcich na svahoch. Práve táto veková skupina má tendenciu preceňovať svoje schopnosti a jazdiť agresívnejšie, čo zvyšuje riziko vážnych poranení hlavy. Nové pravidlá kladú dôraz aj na zodpovednosť rodičov a zákonných zástupcov, ktorí majú dohliadať na dodržiavanie povinného vybavenia.
Bezpečnostný rozmer však nie je jedinou oblasťou, ktorú novela rieši. Zákon sa zameriava aj na systémové fungovanie horskej záchrany a prevenciu v čase, keď slovenské pohoria čelia čoraz väčšiemu tlaku turizmu.
Koniec zneužívania mena HZS
Jednou z menej nápadných, no dôležitých zmien je sprísnenie ochrany názvu a znaku Horskej záchrannej služby. Neoprávnené používanie oficiálnej symboliky je po novom striktne zakázané. Štát tým chce zabrániť tomu, aby komerčné subjekty vytvárali u verejnosti dojem, že majú postavenie alebo právomoci štátnej záchrannej zložky.
Súčasne vzniká Národná asociácia horských záchranárov. Ide o dobrovoľnú stavovskú organizáciu, ktorá má zastupovať záujmy záchranárov a zároveň zabezpečovať certifikáciu odbornej spôsobilosti pri práci s lanovou technikou aj mimo horského prostredia. Tým sa má zvýšiť bezpečnosť pri rizikových činnostiach v rôznych priemyselných odvetviach na Slovensku.
Jasnejšie pravidlá pre horských vodcov
Novela zasiahla aj do kompetencií horských vodcov. Rozširuje sa rozsah ich činnosti o vedenie kurzov technickej pomoci a zároveň sa presnejšie vymedzujú terény, v ktorých môžu svoje služby legálne poskytovať. Tým sa má ukončiť dlhoročná neistota a spory o hranice medzi bežnou turistikou a odborným sprevádzaním.
Spresnenie pravidiel má priniesť vyššiu právnu istotu nielen samotným vodcom, ale aj ich klientom. Slovenské hory sa tak majú stať prehľadnejším a profesionálnejším prostredím aj pre zahraničných návštevníkov. Nové definície zároveň uľahčia kontrolu zo strany orgánov v národných parkoch.
Drony ako nový štandard záchrany
Významný posun nastáva aj v oblasti technológií. Bezpilotné lietadlá sa po novom stávajú oficiálnou súčasťou vybavenia Horskej záchrannej služby. Drony budú využívané pri pátracích akciách aj pri monitorovaní lavínových oblastí, kde dokážu nahradiť rizikové nasadenie vrtuľníkov alebo pozemných tímov.
Vďaka termovíznym kamerám umožnia efektívne vyhľadávanie osôb aj po zotmení alebo v zhoršených poveternostných podmienkach, ako je hmla. Skrátenie času potrebného na lokalizáciu nezvestných môže byť v extrémnych situáciách rozhodujúce.
