Zároveň odborári poukázali na to, že má ísť o rovnaký stavebný projekt, aký sa stavia v Prešove. Suma výstavby sa tam odhaduje na 550 miliónov eur a celkovo sa ráta s 1200 lôžkami, ide pritom o krajskú nemocnicu. Nie je preto podľa LOZ jasné, prečo má výstavba rovnakého projektu stáť vo Vajnoroch vyše jednej miliardy eur.
LOZ chce, aby minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) vyvrátil pochybnosti analýzou. Spraviť by ju mohol ÚHP. „Táto analýza by si nevyžiadala nové výdavky, pretože ide o tím ministerstva financií a ani projekt nezabrzdí,“ povedal Visolajský.
Zrušenie vybraných nemocníc
Vybudovaním novej koncovej nemocnice vo Vajnoroch by mohlo dôjsť k nahradeniu niektorých nemocničných zariadení v rámci Bratislavy, dodáva STVR.
Robert Kaliňák ozrejmil, že má ísť o Kramáre a Staré mesto. O zrušení konkrétnych nemocníc chce šéf rezortu zdravotníctva Kamil Šaško rozhodnúť do konca septembra.
Univerzitná nemocnica Bratislava má celkovo päť nemocníc v rôznych častiach hlavného mesta. V Ružinove, na Kramároch, v Petržalke, v Starom meste a v Podunajských Biskupiciach.
„Je jasné, že to bude mať vplyv aj na to, akým spôsobom budú fungovať zvyšné nemocnice. A o to viac je dôležitá lokalita, tak aby to aj geograficky sedelo v rámci polohy Bratislavy, aby sme mali niečo na východe, na západe, na druhej strane Dunaja a niečo v centre mesta,“ vysvetlil Šaško. Ktoré zostanú a ktoré „padnú“ sa verejnosť dozvie neskôr.
„Národná univerzitná nemocnica bude ako areál, má predovšetkým nahradiť Kramáre a Mickievičovu. Viem o minimálne dvoch budovách, ktoré by tam mali byť. Je to otázka predovšetkým infekčného oddelenia, to je tiež v katastrofickom stave na Kramároch,“ avizoval Kaliňák.
„Infekčné oddelenie na Kramároch už je priam nebezpečné pre pacientov, čiže bude nutné najstaršie a najnevyhovujúcejšie nemocnice zastaviť, čo sa týka poskytovania akútnej zdravotnej starostlivosti, možno ich pretransformovať na zdravotno-sociálne lôžka alebo nejaké výučbové priestory,“ zhodnotil šéf inštitútu INEKO Dušan Zachar.
Obava z nedostatku personálu
Do novej nemocnice M. R. Štefánika by sa mali premiestniť lôžka aj personál, ktorý sem príde zo zrušených nemocníc.
„Dnes, keď máte ťažkú autonehodu v Bratislave, tak pacient absolvuje krčného v jednej budove, musí byť cez mesto prenesený na druhú operáciu brucha do druhej budovy, to je v neprospech pacientov a o to nám ide, aby sme tu mali jednu centrálnu nemocnicu,“ dodáva predseda LOZ Peter Visolajský.
Exminister zdravotníctva Marek Krajčí sa však obáva, že personálu nebude dostatok. „Kramáre pravdepodobne aj keby sa sem presťahovali a tu niekto hovorí o tisíc lôžkovej nemocnici, to máte 400 ďalších zdravotníkov, ktorých potrebujete tu mať minimálne. Ja neviem, kde ich štát chce zobrať, keď dovolil súkromníkovi postaviť si v dostatočnom časovom predstihu veľkú nemocnicu na západe Bratislavy,“ zamýšľa sa člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí.
Minister obrany očakáva, že tento rok sa začne s budovaním základov nemocnice. Podotkol, že to môže trvať niekoľko mesiacov. V roku 2026 by sa podľa jeho slov mohla začať výstavba hrubej stavby. Myslí si, že nemocnica by mohla byť postavená skôr než v roku 2030. Zároveň pripustil, že každý plán sa môže skomplikovať. Kamil Šaško predpokladá, že v areáli pribudne aj stredná zdravotnícka škola na výchovu budúcich zdravotníkov.
Podľa ministra zdravotníctva však nie je dôležité, či bude nemocnica postavená v roku 2030, alebo skôr. „Dôležité je to, že tento model poskytuje možnosť postaviť novú národnú nemocnicu v oveľa kratšej lehote ako pri iných variantoch,“ zdôraznil.
S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove.
