Nová medzinárodná štúdia poukazuje na vyššiu pravdepodobnosť ľaváctva či zmiešanosti rúk u ľudí s niektorými neurologickými diagnózami, ako je autizmus, schizofrénia či mentálna retardácia. Vedci však zdôrazňujú, že spojenie neznamená príčinnú súvislosť a upozorňujú na možné obmedzenia výskumu.
Ľaváctvo a jeho výskyt u ľudí s neurologickými poruchami
Zhruba 10 % populácie sú ľaváci, no podľa najnovšej štúdie zverejnenej v časopise Psychological Bulletin sa tento podiel výrazne zvyšuje u ľudí s autizmom, tí majú až 3,5-krát vyššiu pravdepodobnosť byť ľavákmi. Informuje o tom portál Fox News.
Štúdia analyzovala dáta viac ako 200-tisíc ľudí z rôznych krajín a zistila, že ľaváctvo či zmiešaná lateralita rúk je častejšia aj u pacientov so schizofréniou či mentálnou retardáciou.
Zmiešaná lateralita rúk
Zmiešaná lateralita znamená, že človek používa napríklad ľavú ruku na niektoré úlohy a pravú na iné. Tento jav sa líši od ambidextrie, keď je človek schopný rovnako dobre používať obe ruky.
Vplyv na jazykové schopnosti a neurovývoj
Vedúci autor štúdie, Dr. Julian Packheiser z Inštitútu kognitívnej neurovedy na Ruhrskej univerzite v Bochume, vysvetľuje, že „zmeny v preferencii rúk od normy (praváctva) sú spojené najmä s psychiatrickými a psychologickými poruchami, ktoré ovplyvňujú jazykový systém, ako sú dyslexia alebo schizofrénia, alebo poruchami neurovývoja s raným nástupom, ako je autizmus či ADHD.“
Podľa neho však „korelácia neznamená príčinu – byť ľavákom neznamená, že sa u človeka vyvinie autizmus alebo schizofrénia.“
Jazyková lateralita mozgu a atypické preferencie rúk
Neurológ Dr. Earnest Lee Murray z West Tennessee Medical Group, ktorý na štúdii nepracoval, dopĺňa: „U väčšiny ľudí je dominantná polovica mozgu miestom pre reč, jazyk a logické myslenie, ako aj pre preferenciu rúk. Ľaváci alebo ambidextróni však často nemajú tak jasnú dominanciu jednej hemisféry – jazykové funkcie môžu byť rozdelené medzi obe strany.“
Význam veku nástupu príznakov
Štúdia tiež odhalila, že čím skôr sa príznaky neurologickej poruchy objavia, tým častejšie je pozorovaná ľavá alebo zmiešaná lateralita. Vedci preto predpokladajú, že tieto formy lateralizácie môžu súvisieť s chorobami, ktoré sa prejavujú už veľmi skoro v živote, keďže preferencia ruky sa určuje veľmi skoro, niekedy už pred narodením.
Obmedzenia a opatrnosť pri interpretácii výsledkov
Psychoterapeut Jonathan Alpert z New Yorku zdôrazňuje, že hoci je štúdia „zaujímavá“, je potrebné brať výsledky s rezervou. „Korelácia neznamená príčinu – a byť ľavákom neznamená, že človek musí mať autizmus alebo schizofréniu,“ povedal pre Fox News Digital. Dodal, že ľaváctvo je len jedným z mnohých faktorov a výsledky by nemali viesť k zbytočnému poplašeniu alebo stigmatizácii.
Vedúci autor Packheiser pripúšťa, že výsledky sú „čisto korelačné“ a zatiaľ neexistujú dôkazy o príčinnosti: „Nemáme žiadne dôkazy, že by rozvoj psychiatrickej poruchy spôsoboval zmenu preferencie ruky alebo naopak.“
Význam pre budúci výskum a liečbu
Neurológ Murray dodáva, že štúdia môže pomôcť pri lepšom pochopení organizácie mozgu a vývoja lateralizácie, čo má význam pri neurorehabilitácii pacientov po poškodení mozgu, ako je napríklad mŕtvica alebo traumatické poranenie mozgu.
