Aj keď máme za sebou poriadne sýty obed, často sa nevieme ubrániť túžbe po dezerte. Tento zdanlivo nelogický jav má však svoje vedecké vysvetlenie – ide o reakciu nervových buniek, ktoré neoznamujú len pocit nasýtenia, ale zároveň aktivujú systém odmeňovania v mozgu.
Pocit, že sme plní a predsa túžime po niečom sladkom, je mnohým dobre známy. Vedci z Medzinárodného tímu pod vedením Inštitútu Maxa Plancka pre metabolický výskum v Kolíne nad Rýnom sa rozhodli túto záhadu preskúmať. Podľa informácií portálu Yahoo sa zamerali na štúdium mozgových reakcií myší, ktoré mali prístup k cukru aj po úplnom nasýtení. Zistili, že hlodavce aj napriek tomu pokračovali v konzumácii sladkostí.
Pomocou mozgových skenov výskumníci identifikovali špecifickú skupinu neurónov – tzv. POMC bunky, ktoré sa aktivujú po jedle. Ich úloha však nekončí pri signalizácii sýtosti. Súčasne totiž spúšťajú uvoľňovanie beta-endorfínov – látok, ktoré v tele navodzujú pocit príjemnej odmeny.
Podľa vedúceho štúdie Henninga Fenselaua má tento mechanizmus evolučný základ. Cukor bol v prírode vždy zriedkavý, no predstavoval rýchly zdroj energie, a tak si náš mozog vyvinul mechanizmus, ktorý nás motivuje využiť jeho dostupnosť naplno.
Zaujímavosťou je, že rovnaký proces prebieha aj v ľudskom mozgu. Opioidné receptory, ktoré reagujú na endorfíny, sa nachádzajú v tesnej blízkosti neurónov spojených so sýtosťou. To znamená, že aj ľudia zažívajú podobný pocit „sladkej odmeny“ ako testované myši.
Tento objav by mohol prispieť k vývoju nových stratégií v boji proti obezite. Hoci už existujú lieky blokujúce opiátové receptory, ich efekt na znižovanie hmotnosti zatiaľ nie je taký výrazný ako pri niektorých súčasne používaných injekciách na potlačenie apetítu. Fenselau však upozorňuje, že kombinácia rôznych prístupov by mohla priniesť lepšie výsledky, hoci to ešte vyžaduje ďalší výskum.
