Mačky sú známe svojimi rôznorodými povahami. Kým niektoré sú tiché a pokojné, iné vás doslova zasypú hlasným mňaukaním, aby si vyžiadali vašu pozornosť. Čo stojí za týmto rozdielom? Najnovšie výskumy ukazujú, že tajomstvo môže byť zakódované priamo v ich génoch.
Domestikácia mačiek, ktorá trvá tisíce rokov, viedla k postupnému vývoju mňaukania ako spôsobu komunikácie s ľuďmi. Kým v prírode mačky využívajú iné zvuky na komunikáciu so svojimi druhmi, domáce mačky sa naučili využiť mňaukanie ako prostriedok na získanie pozornosti človeka. Píše portál Veda na dosah.
Ak ste niekedy žili s viacerými mačkami, určite ste si všimli, že každá má svoj vlastný štýl. Jedna mačka môže byť veľmi spoločenská, hlasná a dotieravá, zatiaľ čo druhá vám bude len ticho pozerať z diaľky. Tento rozdiel však nie je len otázkou povahy či výchovy, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj genetiky.
Výskum z Kjótskej univerzity
Jume Okamoto a jeho tím z Kjótskej univerzity v Japonsku uskutočnili rozsiahly výskum, ktorý spojil správanie mačiek s ich genetickými údajmi. V rámci štúdie boli majitelia mačiek požiadaní o vyplnenie dotazníka zameraného na rôzne aspekty správania ich mačiek, vrátane intenzity pradenia, hlasitosti mňaukania a ďalších zvukových prejavov.
Súčasne sa odoberali výtery z líca domácich mačiek na analýzu DNA, pričom výskumníci sa sústredili najmä na gén androgénneho receptora (AR), ktorý sa nachádza na chromozóme X.
Čo je gén androgénneho receptora a ako ovplyvňuje správanie?
Gén AR je kľúčovým regulátorom reakcie tela na hormóny, ako je testosterón. Tento receptor riadi vývoj samčích pohlavných orgánov a sekundárnych pohlavných znakov, no zároveň ovplyvňuje aj správanie, najmä reprodukčné a agresívne prejavy.
V géne AR sa nachádza repetitívna sekvencia DNA, ktorá sa u jednotlivých jedincov líši dĺžkou. Kratšie opakovania robia receptor citlivejším na androgény, čo môže viesť k zvýšenej aktivite génu. Podobné variácie boli doteraz spojené u ľudí a psov so zvýšenou agresivitou a extrovertným správaním.
Výsledky štúdie: Kratší variant génu = viac mňaukania a pradenia
Vo výskume sa ukázalo, že mačky, ktoré mali kratšiu repetíciu v géne AR, prejavovali intenzívnejšie hlasové prejavy. Konkrétne: Kastrované alebo sterilizované mačky s týmto genetickým variantom častejšie priadli a mňaukali, aby pritiahli pozornosť svojich majiteľov.
Samce s krátkym variantom boli najaktívnejšie v zámernom mňaukaní, napríklad keď chceli byť nakŕmené alebo aby im otvorili dvere. Samice s týmto variantom prejavovali zvýšenú agresivitu voči cudzím ľuďom. Naopak, mačky s dlhším variantom génu AR boli vo všeobecnosti tichšie a tento variant bol častejší u čistokrvných plemien.
Genetika v kontexte domestikácie a divočiny
Prekvapivým zistením je, že tento krátky a aktívnejší variant génu sa vyskytuje nielen u domácich mačiek, ale aj u divých druhov, napríklad rysa ostrovida. To znamená, že tieto genetické vlastnosti sa vyvíjali oveľa skôr, než boli mačky domestikované.
Domestikácia teda neznamená len zmiernenie povahy zvierat, ale vytvára komplexnú kombináciu vlastností – hlasitosť, asertivitu, ale aj agresivitu. V domácom prostredí môže byť práve agresivita a hlasné mňaukanie výhodou, najmä ak mačka žije vo vnútorných priestoroch, kde je menej príležitostí na lov a zvýšený stres.
Príklad z prírody: Mesto a jeho vplyv na správanie zvierat
Zaujímavý paralelný príklad prinášajú štúdie mestských čajok, ktoré sa podobne ako mačky prispôsobili životu po boku človeka. V mestských oblastiach sú čajky odvážnejšie, menej plaché a agresívnejšie než ich vidiecke náprotivky.
Táto agresivita im pomáha získať potravu v konkurenčnom prostredí plnom ľudí, ktorí im často slúžia ako zdroj potravy. Takéto správanie však nie je dôsledkom zjemnenia vplyvom ľudí, ale naopak, reakciou na zvýšený tlak prostredia.
Význam rozmanitosti v správaní
Rozdiely medzi jednotlivými mačkami a inými druhmi v správaní nie sú náhodné, ale predstavujú základ evolučných zmien. Variabilita správania umožňuje zvieratám adaptovať sa na meniace sa podmienky.
U mačiek teda neexistuje „správny“ alebo „ideálny“ temperament, ale široké spektrum povahových čŕt, ktoré sa môžu prejaviť ako výhody alebo nevýhody v rôznych situáciách.
Život s mačkou znamená spoznávať rôzne povahy a prejavy ich jedinečnej genetickej výbavy. Niektoré mačky budú pokojné a tiché, iné zase hlasné a asertívne, čo je často výsledkom ich genetických predispozícií a prostredia, v ktorom žijú.
Tento výskum nám ukazuje, že domestikácia a život po boku človeka môžu prinášať nielen pozitívne zmeny, ale aj nové výzvy vo vzťahu medzi človekom a jeho chlpatými spoločníkmi.
