Už o pár dní je tu zase, máj mesiac, keď sa príroda prebúdza v plnej sile a všetko okolo nás rozkvitá. Nie náhodou sa práve toto obdobie stalo symbolom lásky, mladosti a nového života. Jednou z najkrajších tradícií spätých s májom je stavanie májov – zdobených stromov, ktoré kedysi niesli hlboký význam a ktoré si aj dnes, hoci trochu inak, pripomíname v mnohých dedinách a mestách v predvečer, či na niektorých miestach už skorej.
Strom života a ochrany
Koreňmi siaha táto tradícia až do staroveku. Už antické národy verili v ochrannú moc zelene a v predvečer mája zdobili svoje príbytky mladými stromčekmi. Tie mali ochrániť domácnosti pred zlými silami, chorobami a priniesť dobrú úrodu. Magická sila májovej zelene sa tak stala súčasťou mnohých rituálov súvisiacich s jarou a novým životným cyklom.
Ako vznikla tradícia stavať máje?
Prvé písomné zmienky o stavaní májov pochádzajú zo stredovekého Nemecka – konkrétne z mesta Aachen z roku 1255. Odtiaľ sa zvyk postupne rozšíril po celej Európe. Na Slovensku sa najviac udomácnil na západe krajiny, kde sa máje stavali tradične v noci z 30. apríla na 1. mája. Vo východných a južných oblastiach sa zas viazali k sviatku Turíc.
Stavanie mája bolo výsadou mládencov. Na túto slávnostnú chvíľu sa pripravovali dôkladne a v tajnosti, aby si mohli svoju vyvolenú prekvapiť. Vyberali vysoké a štíhle stromy – predovšetkým jedle, smreky, borovice alebo brezy. Po ošúpaní kmeňa a odstránení vetiev ostal len zelený vrchol, ktorý potom bohato ozdobili pestrofarebnými stužkami, šatkami alebo aj fľašami domácej pálenky.
Láska, súboje a trocha škodoradosti
Máj nebol len vyjadrením lásky. Bol aj prejavom súťaživosti a rivality medzi partiami mládencov. Často sa predbiehali, kto postaví vyšší a krajší máj, alebo si dokonca zákerne rúbali máje súperom. Píše tak portál Dynastic.
Osobitný máj dostalo dievča, o ktoré mal mládenec vážny záujem – bol väčší, bohato zdobený, alebo nejako špeciálne upravený. Ak mala dievčina veľa obdivovateľov, pred jej domom stálo viacero májov naraz.
Ráno po postavení mája čakala dievča na svojich nápadníkov odmena. Odovzdávala im pierka do klobúkov, peniaze alebo ich pozývala na pohostenie. V niektorých dedinách sa k tomu pridala aj hudba a spoločné tancovanie pri máji, čo premenilo udalosť na veľkú dedinskú veselicu.
Nie všetky dievčatá sa však mohli tešiť. Tým, ktoré boli považované za „staré dievky“ alebo nemali nápadníkov, mládenci niekedy zasadili pred dvere suchý jalovec – gesto, ktoré bolo vnímané ako veľká hanba.
Stavanie májov dnes
Dnešná podoba stavania májov sa od tej pôvodnej značne líši. Väčšinou sa v obciach stavia jeden spoločný máj na verejnom priestranstve, kde sa koná slávnosť pre všetkých. Pôvodný individuálny význam – vyznanie lásky konkrétnemu dievčaťu – sa zachoval len miestami, a to najmä v menších dedinách.
Podľa regiónov sa tradícia vyvíjala rôzne: niekde stavali mládenci máj každej slobodnej dievčine, inde všetkým dievčatám spoločne, a v niektorých dedinách dostalo osobitný máj dievča, ktoré už malo vážnu známosť.
Hoci časom symbolika stavania májov trochu vybledla, tradícia prežila a stále prináša do našich komunít radosť, spolupatričnosť a spomienky na časy, keď láska a jar kráčali ruka v ruke.
Vedeli ste, že…
- Najvyšší zaznamenaný máj postavený na Slovensku presahoval 30 metrov?
- V minulosti dievčatá, ktoré nedostali máj, čelili zosmiešneniu na dedinských slávnostiach?
- Stavanie májov bolo pôvodne aj magickým rituálom na zabezpečenie dobrej úrody?
- Stromčeky sa pred 1. májom dávali na domy a hospodárske budovy ako ochrana pred chorobami a zlými duchmi?
