Nové dielo slávnostne otvoril 30. decembra 1890 cisár František Jozef I. a most niesol aj meno panovníka. Most mal dĺžku takmer 459 metrov a stál na mohutných kamenných pilieroch, ktoré boli vytesané v Devínskej Novej Vsi. Celkové náklady na stavbu mosta, dosiahli takmer dva milióny zlatých.
Čoskoro bola vedľa cestného mosta dokončená aj železničná časť, ktorú osadili na spoločných pilieroch s cestným mostom. Od roku 1891 po moste jazdili aj vlaky medzi Bratislavou a Petržalkou. Ďalšia koľajová doprava na moste Františka Jozefa pribudla v roku 1914, kedy do prevádzky uviedli električku, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa most volal Dunajský a od 28. októbra 1934 zasa Štefánikov most. Koncom druhej svetovej vojny vyhodili ustupujúce nemecké jednotky v noci z 2. na 3. apríla 1945 Štefánikov most do vzduchu. Po dobytí Bratislavy vybudovali vojaci Červenej armády nový železný most, ktorý dali do prevádzky 3. februára 1946, aj preto do roku 1990 niesol názov Most Červenej armády. Od roku 1990 sa volá Starý most.
K obnoveniu električkovej dopravy do Petržalky po Sad Janka Kráľa došlo v roku 1951. V roku 1961 však uplynula plánovaná životnosť provizórneho mosta, preto na moste obmedzili premávku vozidiel ťažších ako 12 ton a vylúčili z neho aj električkovú dopravu. Hoci toto obmedzenie malo byť pôvodne len krátkodobé, napokon pretrvalo viac ako pol storočie.
V súčasnosti spája pravú a ľavú stranu Dunaja v Bratislave šesť mostov – Starý most, Most SNP, Prístavný most, Most Lanfranconi, Most Apollo a Lužný most.
