Na najvyššej hore sveta Mount Evereste (8848 m n. m.) je najstrmšou a najťažšou juhozápadná stena. Jej zdolanie sa stalo po dlhé roky výzvou pre mnohé horolezecké expedície. Až v roku 1975 sa podarilo túto zlovestnú stenu pokoriť osemnástim členom britskej výpravy s pomocou štyridsiatich šerpov. Cesta dostala meno po šéfovi výpravy Chrisovi Boningtonovi.
Na jeseň roku 1988 odišla malá slovenská výprava vedená Ivanom Fialom do Himalájí s cieľom pokúsiť sa o prvovýstup na Mount Everest Boningtonovou cestou juhozápadnou stenou alpským štýlom, teda bez podpory výškových nosičov, bez fixných lán a bez použitia kyslíka. Na výstup vyrazili Dušan Becík, Peter Božík, Jaroslav Jaško a Jozef Just, ktorí už vtedy patrili do svetovej horolezeckej špičky. Začali písať príbeh o obrovskej himalájskej výzve, ale aj o ešte väčšej tragédii – 17. októbra sa im stal Everest osudným.
Vo štvrtok 12. októbra uplynie 35 rokov odvtedy, kedy sa vydali prekonať dovtedy neprekonané a zdolať dovtedy nezdolané. Napokon, sám vynikajúci britský horolezec Chris Bonington vyhlásil, že zdolať Mount Everest juhozápadnou stenou alpským štýlom je nemožné.
Za naplnením veľkého cieľa sa vydali 12. októbra 1988 o 4-ej hodine ráno. O päť dní neskôr 17. októbra o 9-ej hodine hlásil Jozef Just, že skupina vyrazila z bivaku vo výške 8600 metrov smerom k Južnému vrcholu (8760 m n. m.), ktorý sa všetkým štyrom v ten istý deň podarilo zdolať. Navyše, o 13.40 h oznámil Just vysielačkou do hlavného tábora, že sám dosiahol hlavný vrchol Mount Everestu. Od podvečera 17. októbra však už správy od horolezcov neprichádzali.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
