John Fitzgerald Kennedy bol 35. prezidentom Spojených štátov amerických a zároveň v poradí štvrtým, ktorý bol zavraždený počas výkonu funkcie. Zomrel na následky atentátu, keď ho v Dallase zasiahol smrteľný výstrel z pušky. Incident, ktorý sa stal počas Kennedyho návštevy Texasu, je dodnes predmetom dohadov, špekulácií a inšpiroval aj viaceré umelecké diela.
V stredu uplynie 60 rokov od atentátu a úmrtia 46-ročného prezidenta USA J. F. Kennedyho z 22. novembra 1963.
John Fitzgerald Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v mestečku Brookline v americkom štáte Massachusetts ako druhé dieťa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami Josepha Kennedyho a Rose Fitzgeraldovej-Kennedyovej. Mal osem súrodencov. Od detstva ho prenasledovali početné zdravotné problémy.
Po absolvovaní strednej školy sa stal poslucháčom Harvardovej univerzity, kde študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Univerzitu absolvoval v roku 1940 s vyznamenaním. Po vstupe USA do druhej svetovej vojny v decembri 1941 nastúpil do armády. V Tichom oceáne sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna. Po tragickom úmrtí svojho staršieho brata v roku 1944 zaujal J. F. Kennedy ako druhý najstarší jeho miesto v rodine.
Po druhej svetovej vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha sa začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov USA v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1952 zvolili J. F. Kennedyho za člena Senátu USA a v roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať viceprezidentským kandidátom. Okamžite po voľbách začal pracovať na tom, aby uspel o štyri roky. V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post hlavy štátu. Kandidátom republikánov sa stal Richard Nixon (prezidentom bol napokon v rokoch 1969 až 1974).
V súboji Kennedyho s politicky skúsenejším Nixonom zohrala kľúčovú rolu historicky prvá televízna diskusia prezidentských kandidátov 26. septembra 1960. Sledovalo ju vyše 66 miliónov divákov. Podľa svedkov Kennedy v debate zatienil Nixona, ktorý sa zotavoval po viróze. Domnienku, že významnú rolu zohral výzor kandidátov, potvrdil fakt, že kým rozhlasoví poslucháči favorizovali viac Nixona, televíznych divákov presvedčil práve Kennedy. Kandidáti sa stretli na obrazovkách ešte tri razy — 7., 13. a 21. októbra.
Napokon Kennedy v novembri 1960 zvíťazil vo voľbách tesnou väčšinou (najmenšou od roku 1884). Prezidentskú prísahu zložil 20. januára 1961. Stal sa prvým prezidentom, ktorý sa hlásil ku katolíckej viere (tak ako súčasný prezident Joe Biden).
V jeho funkčnom období sa odohrala neúspešná invázia v Zátoke svíň (17. – 19. apríla 1961), vojenská akcia exulantov z Kuby s cieľom zvrhnúť kubánskeho predáka Fidela Castra. Akcia nemala oficiálnu podporu americkej administratívy.
V auguste 1961 vypukla berlínska kríza, keď komunisti rozdelili mesto múrom. Kennedy počas návštevy Berlína predniesol známy prejav, z ktorého pochádza známa veta: „Som Berlínčan“.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
