Blížiace sa komunálne voľby postupne zvyšujú napätie na slovenskej politickej scéne. Politické strany už intenzívne riešia výber kandidátov na posty županov, primátorov či starostov, no popri tom sa čoraz častejšie objavujú aj otázky o ich vnútornom fungovaní. V prípade vládneho Hlasu-SD aj opozičného Progresívneho Slovenska sa totiž začalo hovoriť o tom, či by pokles preferencií nemohol viesť až k diskusii o zmene predsedov. Obe politické formácie však takéto úvahy rázne odmietajú a zdôrazňujú, že ich lídri majú stále plnú podporu.
Predsedom Hlasu-SD sa stal Matúš Šutaj Eštok v júni 2024, keď prevzal vedenie strany po Petrovi Pellegrinim. V tom čase zdôrazňoval snahu nadviazať na politický odkaz svojho predchodcu a udržať smerovanie strany, ktoré ju v minulosti vynieslo medzi najsilnejších hráčov na politickej scéne.
Len niekoľko mesiacov po zmene vedenia sa však začali objavovať prvé signály oslabovania podpory. Preferencie Hlasu-SD postupne klesali a strana sa zároveň musela vyrovnať aj s vnútornými problémami, vrátane odchodov niektorých poslancov z parlamentného klubu, informuje STVR.
Napätie v strane sa postupne zvýraznilo aj kvôli spôsobu vedenia, ktorý niektorí členovia začali otvorene kritizovať. Jedným z najhlasnejších kritikov sa stal poslanec Ján Ferenčák, ktorý poukázal na ďalší spor súvisiaci s regionálnou politikou. Do pozornosti sa dostala situácia okolo Michala Kaliňáka, ktorý odmietol kandidovať na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja. V zákulisí sa začalo hovoriť o jeho nespokojnosti s vedením strany, hoci samotný Kaliňák tieto interpretácie poprel.
Oficiálne stanovisko Hlasu-SD je však jednoznačné. Vedenie strany zdôrazňuje, že otázka výmeny predsedu vôbec nie je témou diskusie a Matúš Šutaj Eštok má podporu vedenia aj členskej základne.
Podľa politológa Tomáša Koziaka však pokles preferencií nemožno vysvetliť iba osobou predsedu. Upozorňuje, že v politike často zohráva úlohu aj vnímanie verejnosťou a schopnosť lídra jasne sa profilovať. Ak sa podľa neho o politikovi začnú šíriť ironické poznámky či vtipy, môže to byť signál, že jeho autorita slabne. V prípade Šutaja Eštoka sa zároveň objavujú názory, že jeho politický štýl pôsobí príliš podobne ako politika Roberta Fica, čo môže byť problém pre stranu, ktorá vznikla práve s ambíciou odlíšiť sa od Smeru.
Otázniky sa medzitým objavujú aj nad najsilnejšou opozičnou stranou Progresívne Slovensko.
Hoci PS dlhodobo patrí medzi hlavných vyzývateľov vládnych strán, v posledných prieskumoch sa jeho podpora začala pohybovať veľmi blízko preferencií Smeru-SD. Strana priznáva, že výkyvy v prieskumoch vníma, no zároveň ich nepovažuje za nič mimoriadne.
Predstavitelia PS upozorňujú, že zmeny v podpore sú v polovici volebného obdobia prirodzené a súvisia s dynamikou politickej súťaže. V najbližšom období preto plánujú podniknúť viaceré kroky, ktoré by mali stranu opäť posilniť v očiach voličov.
Analytici zároveň pripomínajú, že pokles preferencií môže byť výsledkom viacerých faktorov. V prípade PS sa diskutuje napríklad o tom, či na náladu voličov nemohli vplývať kontroverzie okolo Marty Šimečkovej alebo otvorenie citlivej témy Benešových dekrétov. Podľa odborníkov však jednotlivé kauzy zvyčajne nepôsobia na všetkých voličov rovnako a preferencie strán sa menia aj v dôsledku úspešnej kampane politických konkurentov.
Aj v prípade Progresívneho Slovenska však vedenie jasne deklaruje, že o zmene lídra sa neuvažuje. Michal Šimečka stojí na čele strany od roku 2022 a na najbližšom straníckom sneme, ktorý sa uskutoční na konci marca, bude kandidovať opäť – tentoraz ako jediný uchádzač o post predsedu. Politické turbulencie a kolísajúce preferencie tak zatiaľ zostávajú skôr predmetom politických špekulácií než reálnej diskusie o výmene lídrov.
