Ani letné obdobie, kauza dvojmiliardového tendra na záchranky, otázky o financovaní kampane Petra Pellegriniho či neistota ohľadom konsolidácie verejných financií nepriniesli zásadné pohyby v preferenciách hlavných politických strán. Výraznejší posun nenastal ani po tvrdeniach Smeru, že Veľká Británia mala pomáhať opozícii k lepšiemu volebnému výsledku.
Podľa aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N, ktorý sa konal v auguste, by parlamentné voľby vyhralo Progresívne Slovensko s podporou 22,5 percenta. Na druhom mieste by skončil Smer, ktorý by získal presne 20 percent hlasov. Nasleduje hnutie Republika (10,3 %) a tesne za ním Hlas-SD (9,8 %). Ďalšie priečky by obsadili hnutie Slovensko (7,5 %), Sloboda a Solidarita (7,1 %) a KDH so šiestimi percentami. Tesne nad hranicou zvoliteľnosti by sa ocitli Demokrati s 5,2 percentami.
| Subjekt | Výsledok | Počet mandátov |
|---|---|---|
| PS | 22,5 % | 39 |
| Smer-SD | 20 % | 34 |
| Republika | 10,3 % | 17 |
| Hlas-SD | 9,8 % | 16 |
| Slovensko | 7,5 % | 13 |
| SaS | 7,1 % | 12 |
| KDH | 6 % | 10 |
| Demokrati | 5,2 % | 9 |
| Aliancia | 3,6 % | - |
| SNS | 2,7 % | - |
| Sme rodina | 2 % | - |
Súboj o prvenstvo pokračuje
Hoci najnovšie dáta nenaznačujú dramatické presuny voličov, potvrdzujú, že boj o prvenstvo sa odohráva predovšetkým medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom. Rozdiel podľa Ipsosu predstavuje iba 2,5 percentuálneho bodu, takže nemožno hovoriť o jednoznačnom víťazovi.
Iné agentúry však namerali väčšie rozdiely. Podľa prieskumu AKO by PS získalo 22,1 percenta a Smer len 18,2 percenta. Agentúra NMS zaznamenala ešte výraznejší odstup – takmer 24 percent pre PS oproti 17,4 percenta pre Smer. V júnovom meraní Focusu klesla podpora Smeru pod hranicu 19 percent.
Ficova stratégia a klesajúce čísla
Premiér Robert Fico počas leta intenzívne komunikoval témy namierené proti PS. Obviňoval ich z podielu na „majdanizácii sveta“ v súvislosti s udalosťami v Srbsku a medzi krajanmi v Báčskom Petrovci. Zároveň tvrdil, že v kampani pred voľbami 2023 získali progresívci podporu z Veľkej Británie, pretože agentúra Zinc financovala projekt zameraný na mobilizáciu mladých voličov. Podľa premiéra to pomohlo PS na úkor Hlasu.
Fico sa pýtal, o koľko percent by PS získalo menej, keby táto kampaň neprebehla, a naznačil, že rozdiel mohol byť podstatný. Agentúra poprela, že by favorizovala konkrétnu stranu, a zdôraznila, že projekt bol neutrálne zameraný na podporu volebnej účasti. Napriek týmto tvrdeniam prieskumy ukazujú, že podpora PS, najmä medzi mladými voličmi, po voľbách naďalej rastie. Smer pritom čelí zložitému obdobiu, keďže koalícia rieši konsolidáciu verejných financií a prípravu štátneho rozpočtu.
Dáta troch významných agentúr – Focus, AKO a Ipsos – ukazujú, že preferencie Progresívneho Slovenska postupne stúpajú, zatiaľ čo Smer aj Hlas dlhodobo strácajú podporu. Naopak, hnutie Republika zaznamenáva rastúci trend.
Kto by skladal vládu?
Súčasná vládna koalícia by podľa prieskumu Ipsosu nevznikla. SNS by s výsledkom 2,7 % z parlamentu vypadla, vládny Smer a Hlas by preto potrebovali na vládnutie tretí subjekt, ktorým by pravdepodobne bolo hnutie Republika. Ani s ním by však nedokázali zložiť väčšinu, trojica Smer+Hlas+Republika by dala dohromady iba 67 poslancov, čo je od potrebnej minimálnej väčšiny 76 poslancov ďaleko. Otázna by bola aj účasť samotného Hlasu-SD v takejto koalícii, nakoľko sa viacero predstaviteľov strany v minulosti vyjadrilo, že by do vlády s hnutím Republika nevstúpili.
Šancu na zloženie vlády by teda mala aktuálna opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom. To by sa však muselo zlúčiť hneď so štyrmi ďalšími subjektmi, čím by vznikla široká vládna 5-koalícia. Na vládnutie by PS potrebovalo aj hnutie Slovensko Igora Matoviča, bez neho by spolu s SaS, KDH a Demokratmi dali dokopy iba 70 poslancov. S hnutím Slovensko by to však bola už pohodlná väčšina 83 poslancov.
