V pondelok ale Trump otočil a na uvalenie sankcií nebol pripravený. Namiesto toho povedal, že chce urýchlene pokračovať v rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou na nižšej úrovni vo Vatikáne.
Aj keď Trumpovi nevyšla snaha uvaliť dodatočné sankcie, Európania videli vo výsledku určité pozitívne stránky. Tento proces pomohol všetkým, vrátane Trumpa, objasniť Putinov postoj, ktorý odhalil, že v tejto fáze nie je ochotný zastaviť vojnu.
A Európanom pomohol zdôrazniť, že teraz je do veľkej miery na nich, aby podporili Ukrajinu. Európania neveria, že Trumpova administratíva zastaví vývoz zbraní z USA, pokiaľ za ne bude platiť Európa alebo Ukrajina, uviedli zdroje.
„Toto nie je moja vojna,“ povedal prezident USA novinárom v pondelok po telefonáte s Putinom. „Zaplietli sme sa do niečoho, do čoho sme sa nemali zapájať.“
Nepáčil sa mu výraz
Niektorí z lídrov, ktorí sa v pondelok zúčastnili telefonátu, trvali na tom, že výsledkom akýchkoľvek rozhovorov vo Vatikáne musí byť bezpodmienečné prímerie. Trump však opäť zaváhal s tým, že sa mu nepáči výraz „bezpodmienečný“.
Povedal, že tento výraz nikdy nepoužil, čo nie je pravda, keďže ho použil 8. mája vo svojom príspevku na platforme Truth Social, kedy vyzýval na 30-dňové prímerie. Európania sa nakoniec dohodli, že upustia od svojho trvania na tomto prídavnom mene.
Diplomatická ofenzíva Európy s cieľom prinútiť Trumpa, aby vyvíjal tlak na Rusko, sa stupňovala, keď sa začiatkom tohto mesiaca ujal úradu konzervatívny nemecký kancelár Merz. Ten bol oveľa ochotnejší konfrontovať Putina ako jeho ľavicovo orientovaný predchodca Olaf Scholz. A čo je dôležitejšie, Merzova koalícia pomohla zmeniť nemeckú ústavu, aby krajina mala oveľa väčšiu slobodu pri požičiavaní si financií na armádu a podporu Ukrajiny.
Ukrajina považuje požiadavky za neprijateľné
Vladimir Putin reagoval na rastúci tlak z Európy a Washingtonu návrhom prvých priamych rokovaní s Ukrajinou za uplynulé tri roky od začiatku vojny. Trump sa tejto ponuky chopil, dokonca v jednom momente navrhol, že by sa mohol zúčastniť rozhovorov v Turecku.
Stretnutie sa konalo v Istanbule o niekoľko dní neskôr, ale Putin sa ho nezúčastnil. Vyslal zástupcov na nižšej úrovni, ktorí zopakovali požiadavky, ktoré Ukrajina považuje za neprijateľné.
Po Putinovej neúčasti v Istanbule Európania opäť naliehali na Trumpa, aby zvážil vyvíjanie väčšieho tlaku na ruského lídra. Schválili nové mierne sankcie proti Rusku, ale pokračujú v práci na silnejšom balíku opatrení. Trump oznámil, že si dohodol telefonický rozhovor s Putinom a povedal, že mierové vyhliadky sa dajú posunúť vpred len vtedy, ak sa budú rozprávať lídri USA a Ruska.
