Spánok v ponožkách môže byť tajomstvom lepšieho odpočinku. Nielenže vás udržia v teple počas chladných nocí, ale môžu výrazne ovplyvniť aj kvalitu vášho spánku. Odborníci tvrdia, že nosenie ponožiek v posteli môže pomôcť rýchlejšiemu zaspávaniu a dlhšiemu spánku.
Ako ponožky ovplyvňujú kvalitu spánku?
Aby sa lepšie zaspávalo, je dôležité ochladiť telesné jadro. Hoci to môže znieť nezvyčajne, nosenie ponožiek do postele môže pomôcť. „Chápem, že to môže znieť čudne, ale ak si oblečiete ponožky a zahrejete si nohy, môžete si skutočne znížiť telesnú teplotu a rýchlejšie zaspať,“ vysvetlila pre CNN Michelle Drerupová, odborníčka na poruchy spánku z Clevelandskej kliniky.
Kľúč k lepšiemu spánku
Pridala aj vysvetlenie, prečo to tak funguje. Teplota tela počas dňa klesá a pred spaním sa znižuje o jeden až dva stupne Celzia, čo pripravuje organizmus na spánok. Cievy v končatinách sa rozšíria a teplo z tela začne unikať. Tento proces podporujú práve ponožky. „Tým, že sa nohy udržiavajú v teple, cievy, ktoré pomáhajú ochladzovať zvyšok tela, sa otvoria a človek rýchlejšie zaspí,“ vysvetlila Drerupová.
To potvrdzuje aj štúdia z roku 2018, ktorá ukázala, že mladí muži, ktorí spali v ponožkách, zaspali takmer o osem minút rýchlejšie a spali o 32 minút dlhšie ako tí, ktorí spali bez ponožiek.
„Zahrievanie nôh ponožkami počas spánku v chladnom prostredí malo pozitívny vplyv na kvalitu spánku, predĺžilo čas spánku a spôsobilo, že sa ľudia počas noci menej budili. Jediná vec, ktorú to neovplyvnilo, bola telesná teplota. Výsledky teda naznačujú, že kvalitu spánku možno zlepšiť úpravou teploty chodidiel,“ uvádza štúdia.
Zmena zimného času na letný podľa odborníkov ovplyvňuje hormóny
Zmena zimného času na letný môže narušiť prirodzený biologický rytmus tela, ktorého súčasťou sú aj dva dôležité hormóny. Upozorňuje na to endokrinologička Anastázia Komárová zo zvolenskej nemocnice.
Dodala, že hormón spánku, melatonín, sa tvorí najmä v tme a pomáha nám zaspať. „Posun o hodinu dopredu znamená, že večer bude dlhšie svetlo, čo môže oddialiť jeho produkciu a spôsobovať problémy so zaspávaním,“ objasnila. Kortizol, ktorý ovplyvňuje hladinu energie a prebúdzanie, môže byť zas v prvých dňoch po zmene času v nesúlade s novým režimom. „Ráno sa môžeme cítiť unavenejší, keďže telo ešte nie je úplne prispôsobené novému režimu,“ spomenula.
Aby ľudia minimalizovali negatívne dôsledky posunu času, odborníci odporúčajú opatrenia. Patrí medzi ne postupná zmena spánkového režimu. V rámci nej je vhodné niekoľko dní pred posunom času ísť spať o 15 až 30 minút skôr, aby si telo postupne zvyklo na nový režim. Nemocnica uvádza, že pomáha aj obmedzenie modrého svetla, ktoré potláča tvorbu melatonínu. Aspoň hodinu pred spaním by sa podľa nej mali ľudia vyhýbať svetlu z obrazoviek mobilov, počítačov či televízora.
Pripomína, že pobyt na dennom svetle v ranných hodinách podporuje synchronizáciu biologických hodín a správnu produkciu kortizolu. Rovnako dôležitý je aj pohyb na čerstvom vzduchu a vyvážená strava, ktoré môžu pomôcť telu lepšie sa vyrovnať s posunom času. „Väčšina ľudí sa na nový režim adaptuje v priebehu niekoľkých dní, no u citlivejších jedincov môže tento proces trvať dlhšie. Ak problémy so spánkom pretrvávajú dlhšie, je dobré poradiť sa s lekárom, pretože príčina nemusí byť iba v zmene času,“ reagovala Komárová.
V nedeľu (30. 3.) vstúpi do platnosti letný čas. Počas noci na nedeľu sa o 2.00 h stredoeurópskeho času (SEČ) posunú hodinky o hodinu dopredu na 3.00 h stredoeurópskeho letného času. Obdobie letného času sa skončí v nedeľu 26. októbra, keď sa hodinky posunú naspäť z 3.00 na 2.00 h SEČ.
