V prípade série zápalov pľúc, ktoré sa v posledných týždňoch objavili v Trenčianskom kraji, došlo k prekvapivému odhaleniu. Po niekoľkých dňoch intenzívneho pátrania po príčine ochorenia hygienici napokon identifikovali pôvodcu nákazy – ide o baktériu Coxiella burnetii. Tento mikroorganizmus je známy ako pôvodca Q horúčky, infekcie, ktorá je na Slovensku mimoriadne zriedkavá a hygienické úrady s ňou nemali skúsenosť celé desaťročia.
Prvého pacienta so zápalom pľúc prijali do bojnickej nemocnice ešte 24. júla. Následne sa počet pacientov s podobnými ťažkosťami začal zvyšovať. Všetci vykazovali príznaky pripomínajúce chrípku – zvýšenú teplotu, bolesť svalov, kašeľ či únavu. Spočiatku sa predpokladalo, že ide o bežnú bakteriálnu bronchopneumóniu. Avšak ďalšie vyšetrenia tento predpoklad spochybnili, keďže laboratórne testy na bežné patogény vyšli opakovane negatívne. Informuje portál tvnoviny.sk.
Znepokojivý vývoj situácie podnietil odborníkov k hlbšiemu skúmaniu vzoriek, ako aj epidemiologickému vyšetrovanie prípadov. Rýchlo sa ukázalo, že všetci postihnutí mali spoločný menovateľ – pobyt alebo kontakt s obcou Ráztočno v blízkosti Handlovej. Práve tam sa hygienici zamerali na podrobnejší zber informácií a súvislostí.
Po dlhších analýzach a spolupráci viacerých laboratórií sa nakoniec podarilo identifikovať baktériu, ktorá bola príčinou ochorenia. Zistenie, že ide o Coxiella burnetii, viedlo k domnienke, že infekcia sa preniesla zo zvierat. Táto baktéria sa vyskytuje najmä u hospodárskych zvierat ako kravy, ovce či kozy. Do ľudského organizmu sa môže dostať cez dýchacie cesty, a to najčastejšie vtedy, keď sa zvieracie výlučky vysušia, stávajú sa súčasťou prachu a ten sa následne rozptýli do vzduchu. Patogén sa tak môže šíriť vetrom aj na väčšie vzdialenosti.
Prenos medzi ľuďmi je podľa odborníkov veľmi zriedkavý. Najčastejšie sa infikujú osoby, ktoré sa pohybujú v blízkosti miest, kde sa pasie dobytok. Po identifikácii nákazy sa spustilo veterinárne vyšetrovanie. Zostavili sa zoznamy hospodárskych chovov a prebieha rozhodovanie o tom, ktoré zvieratá bude potrebné otestovať. Odborníci nevylučujú, že k šíreniu nákazy mohli prispieť aj kliešte, ktoré sú známe ako prenášače tejto baktérie.
Liečba u hospitalizovaných pacientov však prináša nádej. Reagujú dobre na podávané antibiotiká a ich stav sa postupne zlepšuje. Zároveň sa pripravujú kroky na liečenie infikovaných zvierat, ktoré budú takisto podrobené antibiotickej liečbe.
Tento prípad poukázal na dôležitosť spolupráce medzi zdravotníckymi a veterinárnymi zložkami pri výskyte zriedkavých infekcií a zároveň otvoril otázku, do akej miery môže byť zdravie ľudí ovplyvnené činiteľmi z prostredia, ktoré sa donedávna považovalo za bezpečné.
