Minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), alebo 0,75 % HDP ročne. Optimálne číslo je skôr bližšie k 5 % HDP, uviedol v stredu po rokovaní vlády dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor. Avizoval, že konkrétne možnosti, ako by to mohla budúca vláda vyskladať z rôznych zdrojov podľa vlastných priorít, predstaví jeho kabinet do dvoch týždňov.
Premiér pripomenul, že Európska komisia (EK) prognózuje tento rok pre Slovensko dvojnásobný deficit oproti priemeru EÚ a zároveň najhorší v únii, na úrovni okolo 6 % HDP. Vo vysokom riziku je aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií a Slovensko si požičiava na finančných trhoch za výrazne horších podmienok ako ešte pred rokom. Zároveň má SR investičný dlh v odhadovanej výške minimálne 40 miliárd eur a na prioritné oblasti by preto malo ísť viac peňazí.
Konsolidácia verejných financií je preto podľa Ódora nevyhnutná, mala by byť však zároveň inteligentná. „Musíme jednak tú konsolidáciu roztiahnuť rozumne v čase a zároveň ju poskladať z viacerých zdrojov. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že treba využiť 3 R – reformy, rast a rozpočet,“ priblížil premiér. Aj keby sa však prijali opatrenia na rýchlejší hospodársky rast a reformy dlhodobých systémov, potreba ozdravenia rozpočtu je podľa neho stále nevyhnutná.
Ak sa nič nezmení vo výdavkovej alebo príjmovej politike štátu v ďalších rokoch, čakajú Slovensko podľa dočasne povereného ministra financií Michala Horvátha ešte vyššie deficity ako tento rok. „Sú to v podstate 9 až 10 miliardové deficity v nasledujúcich rokoch. Ak by sme išli po tejto trajektórii, dlh by sa približoval k hranici 70 % HDP koncom budúceho volebného obdobia. Toto je samozrejme pre krajinu ako Slovensko neúnosné,“ upozornil.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)