Ministerstvo financií preto navrhlo plán znižovania deficitu v nasledujúcich štyroch rokoch postupne na úrovne 4,5 %, 2,6 %, 2,2 % a 1,7 % HDP.
„Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 % HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 %, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ vyčíslil Horváth.
Úsilie, ktoré by musela budúca vláda v takomto scenári vynaložiť, nie je podľa neho nič, čo tu už v minulosti nebolo. Podobné konsolidačné úsilie sa podarilo dosiahnuť po veľkej finančnej kríze medzi rokmi 2010 a 2013. „Táto trajektória deficitov zabezpečuje, že by sa nám čistý dlh, miera čistej zadlženosti stabilizovala niekde na úrovni 50 % HDP,“ konštatoval minister.
Tento plán je podľa neho zvládnuteľný aj pre slovenskú ekonomiku. Bez konsolidácie by síce ekonomika krátkodobo mohla rásť o niečo výraznejšie, bolo by to však neudržateľné. Neskôr by museli prísť radikálne škrty, čo by mohlo viesť ku kolapsu ekonomiky.
„Tá naša trajektória zabezpečuje, že v nasledujúcich rokoch by stále ekonomika mala trochu rásť, takže ľudia by mali pociťovať napriek ozdravovaniu verejných financií, že ich životná úroveň sa každý rok trošku zlepšuje,“ dodal Horváth.
