Diskusia o budúcnosti Úradu na ochranu oznamovateľov sa vyostrila. Premiér Robert Fico tvrdí, že ÚOO chráni ľudí spojených so závažnou trestnou činnosťou z minulých rokov, a preto je podľa neho nevyhnutná jeho zásadná zmena. Úrad však upozorňuje, že politikom zrejme prekážajú pokuty, ktoré udelil ministerstvu vnútra. Zmeny prerokovávané v skrátenom legislatívnom konaní vyvolali kritiku opozície, ktorá hovorí o ohrození ochrany oznamovateľov aj obetí trestných činov.
Premiér Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že Úrad na ochranu oznamovateľov podľa neho v období rokov 2020 až 2023 chránil ľudí páchajúcich závažnú trestnú činnosť. Tvrdí, že súčasná vláda má právo upraviť alebo zmeniť akúkoľvek inštitúciu, ak jej pôsobenie považuje za problematické.
Premiér argumentuje, že dlhá parlamentná diskusia potvrdzuje, že obavy zo skráteného legislatívneho procesu sú neopodstatnené. Podľa neho by sa diskutovalo podstatne menej, keby bol návrh rozdelený do troch samostatných čítaní. Trvá na tom, že nový úrad získa rovnaké právomoci ako súčasný ÚOO, pričom mu pribudne agenda ochrany obetí trestných činov.
Súčasťou pripravovaných zmien má byť aj personálna rekonštrukcia. Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová je podľa Fica „nominantkou opozície“, čo považuje za dôvod na zmenu.
Návrh nového úradu a legislatívne zmeny
V parlamente sa v skrátenom legislatívnom konaní rokuje o návrhu vytvoriť nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten má prevziať od ministerstva spravodlivosti agendu odškodňovania obetí a zároveň nahradiť existujúci ÚOO.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že zmeny reagujú na aplikačné problémy súčasného zákona, najmä v otázke práv zamestnávateľov vo vzťahu k chráneným oznamovateľom. Zaviesť sa má mechanizmus, ktorý postavenie zamestnanca a zamestnávateľa zrovnoprávni.
Koaliční predstavitelia ubezpečujú, že ochrana oznamovateľov zostane zachovaná, pričom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok označil súčasný úrad za politicky zneužívaný.
Úrad na ochranu oznamovateľov pripomína, že ochranu oznamovateľom pri podozreniach z trestných činov udeľuje výlučne prokuratúra. ÚOO teda nemôže spochybňovať rozhodnutia inej inštitúcie, ani udeľovať ochranu policajtom, ktorých politici spomínajú v súvislosti so zneužívaním systémov ochrany.
Úrad zdôrazňuje, že v prípadoch chránených policajtov len riešil porušenie zákona zo strany ministerstva vnútra, ktoré policajtov postavilo mimo služby bez súhlasu ÚOO. Podľa úradu sú pokuty uložené ministerstvu jedným z hlavných skutočných dôvodov, prečo sa vláda snaží o jeho oslabenie či zmenu.
ÚOO upozorňuje aj na to, že polícia ani prokuratúra nemajú kompetencie ani kapacity na to, aby oznamovateľov sprevádzali celým procesom, poskytovali poradenstvo či chránili ich v konfliktoch so zamestnávateľmi. Ide o úlohy, ktoré podľa zákona zabezpečuje výlučne ÚOO.
Povinnosti úradu a spolupráca s mimovládnym sektorom
ÚOO pripomína, že zákon mu priamo prikazuje spolupracovať s mimovládnymi organizáciami, čo mu niektorí politici kritizujú. Rovnako mu ukladá povinnosť zvyšovať povedomie o oznamovaní protispoločenskej činnosti či podieľať sa na tvorbe legislatívy.
Podľa vedenia úradu ich však k tvorbe nového zákona nikto neprizval. ÚOO tvrdí, že už v prípravnej fáze by upozornil na možné konflikty navrhovaných zmien s domácim právom aj s právom Európskej únie, čo môže Slovensku priniesť finančné sankcie.
Opoziční poslanci dlhodobo upozorňujú, že zmeny môžu viesť k zníženiu ochrany oznamovateľov aj obetí trestných činov. Argumentujú tým, že rozhodovanie v skrátenom legislatívnom procese je neprimerané, pričom v návrhu vidia riziká rozporu s Ústavou SR aj európskym právom.
Tvrdia, že reorganizácia úradu znamená oslabenie celého systému ochrany oznamovateľov, ktorý Slovensko doteraz vystavoval ako príklad.
