Nemecké ozbrojené sily čaká rozsiahla modernizácia, aká tu nebola celé desaťročia. Podľa portálu Politico má Bundeswehr do konca budúceho roka dostať nové zbrane, techniku aj vozidlá v celkovej hodnote približne 83 miliárd eur. Prekvapivá je nielen obrovská suma, ale aj to, že Nemecko sa výrazne odkláňa od tradičnej spolupráce so Spojenými štátmi – zákazky pre amerických výrobcov budú predstavovať len asi osem percent.
Splnomocnenec Bundestagu pre armádu Henning Otte zdôraznil, že cieľom vlády je poskytnúť vojakom modernú výzbroj, kvalitnú techniku a širokú podporu spoločnosti.
Plán z Bundestagu
Podľa uniknutých informácií má rozpočtový výbor parlamentu prerokovať zoznam až 154 veľkých investícií, ktoré sú naplánované od septembra 2025 do konca roka 2026. Ich hodnota dosahuje 82,9 miliardy eur, pričom každý projekt nad 25 miliónov musí získať schválenie poslancov.
Francúzsky portál Meta-Defence pripomenul, že nemecké obranné rozpočty sa v uplynulých dvoch desaťročiach pohybovali len na úrovni 45 až 50 miliárd eur ročne. To síce postačovalo na prevádzku stredne veľkej armády, no nezodpovedalo možnostiam a postaveniu tretej najväčšej ekonomiky sveta.
Obrat po ruskej invázii
Zlom nastal až po ruskom útoku na Ukrajinu vo februári 2022. Vláda kancelára Friedricha Merza teraz pokračuje v nastúpenom kurze a na rok 2026 plánuje zvýšiť výdavky na obranu na 108 miliárd eur. Do roku 2029 by mal rozpočet vzrásť až na 160 miliárd eur, čo by znamenalo viac než dvojnásobný nárast v porovnaní so súčasnosťou.
Ak Berlín tieto plány naplní, podľa Meta-Defence by sa dostal na podobnú úroveň, akú malo Rusko ešte pred začiatkom vojny. Pre porovnanie – ruské výdavky v prvej polovici roku 2025 dosiahli rekordných 8,484 bilióna rubľov, čo je takmer 87 miliárd eur. Merzova vláda dáva najavo, že posilnenie armády je prioritou. Kancelár už pri prezentácii vládneho programu uviedol, že Bundeswehr dostane všetky prostriedky, aby sa z neho stala najsilnejšia konvenčná armáda v Európe.
Odklon od USA
Dnes má Nemecko približne 183-tisíc vojakov a v európskom rebríčku mu patrí šiesta priečka. Berlín sa to snaží zmeniť aj prostredníctvom vlastných investícií, pričom väčšina kontraktov smeruje k európskym zbrojovkám.
Podľa Politica zostali veľké objednávky u amerických firiem výnimkou. Ide napríklad o torpéda pre lietadlá Boeing P-8A v hodnote 150 miliónov eur či rakety pre systém Patriot za 5,1 miliardy. Celkovo však nákupy v USA predstavujú len približne 6,8 miliardy eur, teda 8,2 percenta celkového balíka.
Ešte pred dvoma rokmi pritom Berlín podpísal s americkými výrobcami zmluvy v hodnote 13,9 miliardy dolárov a radil sa k ich najväčším klientom v Európe popri Poľsku a Japonsku. Terajší trend je však opačný. Politico to označuje za nepríjemnú správu pre prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dlhodobo žiada, aby Európa nakupovala americké zbrane.
Trump v júli pri rokovaniach o clách s EÚ vyhlásil, že Brusel prisľúbil objednávky za miliardy dolárov. V skutočnosti však o takýchto kontraktoch rozhodujú jednotlivé členské štáty, nie samotná únia.
Podľa štatistík Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) pochádzalo v rokoch 2020 až 2024 až 64 percent zbraní nakúpených európskymi členmi NATO z USA. Trump si želá, aby tento trend pokračoval, jeho postoje voči Európe však dosiahli pravý opak – Berlín sa rozhodol orientovať najmä na európskych partnerov.
Medzi pripravovanými kontraktmi dominuje projekt vývoja novej fregaty F-127 v hodnote 26 miliárd eur, ktorý má realizovať spoločnosť TKMS. Ďalšou významnou položkou je nákup stíhačiek Eurofighter za štyri miliardy. Nemecko plánuje investovať aj do obrnených vozidiel Boxer (3,4 miliardy eur) a modernizácie radarov (1,9 miliardy eur).
