Ing. Peter Murdza, protikomunistický odbojár, kresťanský aktivista
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky, in memoriam – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Peter Murdza sa narodil 5. novembra 1954 v Starej Ľubovni. Počas dospievania sa zapájal do mládežníckych stretnutí na duchovnej báze. V roku 1974 odišiel do Bratislavy študovať na Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT). Jeho túžba po hlbšom náboženskom živote ho priviedla do kontaktu so Silvestrom Krčmérym, ktorý viedol podzemné kresťanské krúžky vysokoškolákov.
V roku 1987 ho za katolíckeho kňaza tajne vysvätil vtedajší biskup Ján Chryzostom Korec. V tomto období sa spoločenstvu Fatima podarilo dostať k ofsetovému stroju darovanému z Holandska. Aby sa na ňom mohlo tlačiť, bolo ho treba umiestniť tak, aby ho režim nenašiel, preto Murdza s priateľmi vlastnoručne vykopali tajný tunel s vchodom do zamurovanej časti pivnice. Vtedy v dome prebiehali iné rekonštrukčné práce, takže susedia si podozrivú aktivitu nevšimli. Na spomínanom stroji sa tak mohlo pracovať a na podzemnej tlačiarni sa vytlačili státisíce strán papiera, najmä samizdatové časopisy a náboženské knihy. Murdza sa tak významne podieľal na šírení náboženskej literatúry, zabezpečoval tiež distribúciu cez sieť kresťanských spoločenstiev po celom Slovensku.
Po páde komunistického režimu patril medzi zakladateľov Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže. Koordinoval aktivity na podporu laických spoločenstiev, duchovnú formáciu animátorov a pracoval na zapojení mládeže do cirkevného života. V rokoch 1994 až 2009 pôsobil ako duchovný v Nitre a zároveň tajomník Komisie pre laikov pri Konferencii biskupov Slovenska.
Peter Murdza zomrel 14. decembra 2009 vo veku 55 rokov v Nitre, pochovaný je v rodnom meste. Zanechal odkaz odvahy a obetavosti a 6. decembra 2019 mu ako významnému rodákovi udelila Stará Ľubovňa čestné občianstvo mesta in memoriam.
Živodar Tvarožek, partizán, protifašistický odbojár
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, občiansky, in memoriam – za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Živodar Tvarožek sa narodil 4. marca 1925 v Bratislave. Jeho otcom bol Tomáš Tvarožek, ktorý sa ako člen tajnej odbojovej organizácie Mafia aktívne zasadil za vznik prvej Československej republiky a bol neskôr verejne činný.
Práve s otcom spolupracoval Živodar Tvarožek v odbojovom hnutí hneď po vypuknutí druhej svetovej vojny. V rámci odbojovej organizácie Flóra pomáhali parašutistom, ktorých úlohou bolo v rámci operácie Manganese organizovať odboj na Slovensku a udržiavať spojenie s Londýnom.
Po vypuknutí SNP sa dostal do Vysokoškolského strážneho oddielu. Jeho členom bol spoločne so svojím bratrancom Branislavom Tvarožkom. Išlo o jednotku zloženú zo študentov, ktorej poslaním bolo sprevádzať a chrániť generálov Goliana a Viesta. Zúčastnil sa aktívne aj na bojových akciách. Upadol do zajatia, no podarilo sa mu utiecť.
V apríli 1945 sa jeho otec Tomáš stal podpredsedom Slovenskej národnej rady a bol tiež jedným zo zakladateľov Demokratickej strany. Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 sa Živodarovi Tvarožkovi podarilo opustiť Československo na palube lietadla, ktorého členovia posádky zorganizovali útek do americkej okupačnej zóny v Nemecku.
Nadviazal okamžite spoluprácu s exilovou spravodajskou skupinou vedenou bývalým poslancom za Demokratickú stranu Michalom Zibrínom pracujúcou pod patronátom spravodajských služieb USA. Už v roku 1949 sa vrátil do Československa ako kuriér so spravodajským poslaním.
Zatkli ho a odsúdili na trest smrti, ktorý mu neskôr zmiernili na doživotie. Vo väzení strávil takmer 16 rokov, prepustili ho až v roku 1964.
Žil v Bratislave, zomrel 17. marca 2015. Jeho bratranec a člen odboja Branislav Tvarožek bol takisto prenasledovaný počas komunistického režimu.
Doc. PhDr. Jana Pekarovičová, PhD., lektorka slovenského jazyka a kultúry
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky – za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Jana Pekarovičová sa narodila 25. januára 1951 v Ústí, čo je dnes časťou Trstenej na Orave. Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, odbor slovakistika – rusistika (1969 – 1974).
V rokoch 1974 – 1987 pôsobila na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bratislave ako profesorka. V období rokov 1987 – 1989 bola pracovníčkou Ústavu jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského v Bratislave ako odborná asistentka a zástupkyňa riaditeľa. V roku 1989 sa stala odbornou asistentkou na Katedre slovenského jazyka, sekcie slovenčiny ako cudzieho jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Ako lektorka vyučovala slovenský jazyk na viacerých vysokých školách v zahraničí, napríklad v Budapešti (1974), na Univerzite Martina Luthera v Halle/Saale v Nemecku (1977 – 1981) či na Univerzite vo Viedni a na Ekonomickej univerzite vo Viedni (1990 – 1993). Od roku 2005 bola docentkou vo vednom odbore slovenský jazyk, špecializácia slovenčina ako cudzí jazyk.
Už od roku 1975 sa jej život spája s letným seminárom slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca, kde pôsobila ako lektorka, prednášateľka, od roku 1993 tiež ako vedecká tajomníčka a neskôr ako riaditeľa Metodického centra SAS.
V rokoch 2004 až 2023 bola riaditeľkou Studia Academia Slovaca – centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk a predsedníčkou Vedeckého grémia. Pôsobí v oblasti aplikovanej lingvistiky so zameraním na didaktiku a opis slovenčiny ako cudzieho jazyka, venuje sa jazykovej komunikácii, medzijazykovým a medzikultúrnym kontaktom. Na Letnej škole SAS sa každoročne zúčastňuje približne 12O štipendistov.
PaeDr. Miroslav Kozák, učiteľ matematiky a chémie
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky – za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti školstva
Miroslav Kozák sa narodil 15. augusta 1959 v Handlovej. V rokoch 1974 – 1978 študoval na Gymnáziu V. B. Nedožerského v Prievidzi. Päťročné vysokoškolské štúdium absolvoval na pedagogickej fakulte v Nitre, po ktorom sa vrátil na domovské gymnázium ako učiteľ matematiky a chémie. Sedemnásť rokov bol aj predsedom krajskej komisie Chemickej olympiády v Trenčianskom kraji.
V období rokov 1996 – 2024 sa 24 jeho študentov prebojovalo k 35 účastiam na Medzinárodnej chemickej olympiáde, odkiaľ pre Slovensko získali deväť strieborných a 20 bronzových medailí a tiež dvakrát čestné uznanie.
Od roku 1996 sa do štvorčlennej slovenskej reprezentácie na Medzinárodnú chemickú olympiádu každoročne prebojoval aspoň jeden študent pod jeho vedením, pričom v roku 2017 na 49. ročníku Medzinárodnej chemickej olympiády v Thajsku až traja študenti. Jeho absolventi založili Prievidzskú chemickú spoločnosť, ktorá ako nezisková organizácia podporuje mladé talenty v chémii na Slovensku.
Za svoju prácu získal niekoľko významných ocenení. V roku 2005 Bronzovú medailu Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave za dlhoročnú úspešnú prácu a vynikajúce výsledky v oblasti chemickej olympiády, v roku 2009 Veľkú medailu svätého Gorazda za dlhoročnú pedagogickú prácu a angažovanosť v chemickom odbore, ktorú udeľuje ministerstvo školstva. Titul Naj učiteľ chémie, ktorý udeľuje spoločnosť Slovnaft, a. s., dostal v roku 2012.
Získal aj ocenenie v rámci finále 6. ročníka celoslovenskej žiackej ankety Zlatý Amos. V roku 2017 sa stal finalistom Ceny Dionýza Ilkoviča za mimoškolskú činnosť v oblasti chémie. Pamätnú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti dostal v rokoch 2014 a 2024. V rokoch 2002 – 2018 ho ako pedagóga niekoľkokrát ocenili v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja pri príležitosti Dňa učiteľov.
Prof. Vlasta Hudecová, hlasová pedagogička
Rad Ľudovíta Štúra III. triedy, občiansky – za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry
Vlasta Hudecová sa narodila 19. marca 1937 v Moravskom Lieskovom. Hudbe sa venovala odmalička a v roku 1953 začala študovať spev na konzervatóriu v Bratislave. Na absolventskom koncerte v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave v roku 1958 spievala „Kantátu č. 51 pre sólový soprán so sprievodom orchestra“ J. S. Bacha. V štúdiu spevu pokračovala na VŠMU a následne sa rozhodla pre pedagogickú dráhu.
V roku 1963 sa stala asistentkou na Pedagogickom inštitúte v Nitre, kde pôsobila ako pedagóg hlasovej výchovy, od septembra 1964 začala učiť spev na bratislavskom konzervatóriu. Z jej vyše 20-ročného pôsobenia na foniatrickej klinike a z praxe v náprave hlasových porúch vznikla štúdia, ktorá slúžila pre pedagógov a študentov VŠMU i konzervatórií pri odstraňovaní hlasových porúch a tiež pre poznanie anatómie a fyziológie hlasového ústrojenstva. Priamo na VŠMU v Bratislave pôsobila v rokoch 1976 – 2007, od roku 1982 ako interný pedagóg.
Vlasta Hudecová spolupracovala so Slovenským hudobným fondom ako umelecká vedúca štipendistov. Absolventom po nástupe do praxe pomáhala po speváckej stránke a pripravovala s nimi súťaže i vystúpenia. Vychovala desiatky operných a koncertných spevákov známych aj z európskych scén. Pôsobila aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
V roku 1998 ju prezident Slovenskej republiky vymenoval za profesorku pre odbor hudobné umenie – spev. Svoje pedagogické pôsobenie zakončila Vlasta Hudecová vlani na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave. V októbri sa vo farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie v bratislavskej Petržalke uskutočnil ďakovný koncert pre výnimočnú profesorku spevu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
